No rozhodne zaujímavý zážitok, to treba uznať.
Na lačno sa však po horách nemotám a vždy sa snažím najesť. Hlad mi nerobí dobrú náladu.
Takže fajný článok i fotky, raz ten Baranec dám v zime aj ja.

Tak som si na to konečne našiel čas, dobrý článok, no nechcel by som. Raz sme dali dlhú celodennú túru v Slov. raji bez jedla, ktoré ostalo v kempe a už NIKDY VIAC! :-)))To je fakt na prd, ale zase máte zážitok a ďalšiu historku do zbierky :-)))

Pekny clanok veru, osobne si to bez stravy ani neviem predstavit.apropo na fotke č. 18 stopy na tom preveji..uf

jaro nad, fotka č. 5 a 6, je tam natiahnutá jedna výstupová skialpová stopa a hádaj, kto si po nej veselo vykračuje napešo. Vonkoncom nie je pravda, že na výstupovej trase do Žiarskeho sedla máš natiahnutých neviem koľko výstupových skialpových stôp. Je tam jedna a to ostatné sú po lyžovaní dole. No a to, že stopa neutrpela na kondícii, tiež nie je pravda. Pozri si, čo na nej zanechávajú wibramy, obuj si niekedy na nohy skialpovú výstroj a potom sa choď prejsť po takto poniganej stope a pochopíš ... Vieš, ono sa nemusíš prepadávať až neviem pokiaľ, aby si zničil stopu.

No esteze boli tie dva frtany red turou. Kalorie, ako kalorie... Inak na Baranec preferujem skor opacny smer, ale to asi tym ze nespavam na Ziarskej chate.

Pre ukludnenie rozohnenych skialpinistov len tolko, ze na tejto ture ziadna Vasa stopa na Vasich chodnikoch neutrpela ujmu na kondicii. Sneh sa prepadaval a to pisem aj v clanku, uz len ho treba precitat (no nenutim samozrejme)az pri zostupe na urovni kosodreviny. Na vystupovej trase dolinou do Ziarskeho sedla boli stopy od skialpov VSADE, to znamena, ze keby som sa im chcel vyhnut, musim ist uplne inym udolim a to s rizikom, ze to tam bude rovnake.
Takze mier vsetkym a hory nevynimajuc. :-)

jedni pisu, ako chodia bez sneznic, dalsi nalacno. Pisu tu aj dajaki normalni ?

-)

Zvyčajne na túru idem hladná, iba ranou kávičkou sa "posilním". Zvyčajne pri výstupe zaostávam aj z dôvodu obdivovania prírody aj z dôvodu fotenia. Keď dôjdem na vrchol, zvyčajne sú už všetci najedení a chystajú sa na zostup. A tak niečo pofotím a ak stihnem, niečo narýchlo zhrýznem (pripadám si vtedy ako štvanec :-)...
...už nebudem chodiť po stope, sľubujem :-o.
Moc príma článok, krásne fotečky.

Veru, nezabudnem, ako sme si raz v tej najväčšej záľahe snehu horko-ťažko prešľapali stopu na hrebeni Polonín (šli sme na Kremenec) a pri spiatočnej ceste z Kremenca na chatu pod Čierťažou sme stretli partiu asi 15 študentov z výšky z Blavy, ktorí nám ju komplet zrušili. A tak pri ceste späť nás čakalo to isté. Jeden kolega sa nezdržal a pekne im za to poďakoval :-).

Sanco, psychologia nepusti. Pesiaci maju dojem, ze tam to "musi" lepsie drzat, hoci to nedrzi o nic lepsie ako o 50 cm vedla.

inak...krásne fotky sa ti podarili. Neviem prečo, ale ja mám na Baranci tiež vždy vietor ako sviňa

Sanco, tiez si tak vždy v bežkárskej stope zanadávam na pešiakov :-) Ale viež, že v nej sa to neprepadáva? to je dôvod, prečo išli po stope :-)

takže po roku zase na baranci? :) kvalita tvojho článku išla odvtedy rapídne nahor :))

Fotky parádne, ale keď na nich vidím, ako si veselo vykračujete po skialpovej stope, tak aj teraz za kompom ma ide drbnúť. Prečo sa nenaučíte chodiť mimo stopy? Však to je normálny prejav normálneho správania sa na kopcoch. Je ťažké pochopiť, že po takto rozšliapanej stope sa na pásoch ide úplne na ...? Však tie pásy nemajú na čom držať, keď je pod nimi vzduch.

Spomínam si, že som dal raz jednu slučku cez Otrhance totálne na lačno aj ja, ak nerátam malú tyčinku.
S tým jedením to mám tiež všelijako na horách. Zavčas rána sa mi nechce ešte žalúdok bantúriť a už na trase buď šliapem alebo si nerušene vychutnávam bezpohybové okamihy, čo tým pádom nejde dohromady s požívaním stravy.:)
Lebo nirvána sa mi zrovna s jedlom nespája. Nielen na horách. :))

Pohodové čítanie.