Už som to doma nedokázal vydržať a aj napriek nepriaznivej predpovedi o teplom fronte, hmle, daždi a iných hrôzach som sa vybral na Kráľovu hoľu, veď čo ak ? A väčšinu trasy to zlé počasie vyšlo, no keď som sa dostával z lesa, tak sa predsalen hmla na chvíľu roztrhla a ja som uvidel svoj cieľ i slnko. Potom sa hmla vrátila a tak som už len v mrholení padajúcom zľava doprava a silnejúcom víchre postupoval od tyči k tyči. No aj tak som si tú samotu na nekonečných pláňach Kráľovej hole užíval.