Keď sme povedali na recepcii penzionu, že ideme hore okolo 2. hodine, ujo krútil hlavou, a pýtal sa, či vieme, že v týchto lesoch je 26 medveďov. Nebolo mi všetko jedno. No keď potom šlapeš v noci za svetla čelovky do kopca (parádny to zážitok) pot sa ti leje po tvári, a ty sa snažiš udržiavať rychlosť výstupu s prvým, je ti vtedy ukradnuté, či niekde z húštiny ťa pozoruje nejaký macko. Na Poľane sme na chvíľu zastali. Rozprávkovo čarovná, atramentová, hviezdnatá obloha. V húštinách bolo počuť šuchot. Chvíľku sme oddychli, pokecali a išli hore. Odmena na vrchole stála zato.


V noci na Choč??? Ja sa vám teda čudujem! Nebojíte sa medveďov a iných zverov???


Ano aďo. Aj pre mňa bolo toto prekvapko, keď som do toho môjho archívu zašla :-). Vtedy na Choči ma tie skaly upútali.


tak takéto prekvapko si včera myslela...Veľmi pekné sa Vám Choč odvďačil za nočný výstup..

