Po vystúpaní na vrchol Jakubinej som mal pocit že snívam. To čo sa okolo mňa odohrávalo bolo priam neskutočné. V kotli Račkovej doliny vpravo to vrelo a mraky prelievajúce sa cez hrebeň smerujúci na Hrubý vrch pôsobili ako sopečné výpary. Naproti tomu sa z Jamníckej doliny cez hrebeň Deravej valil do Poľska oblačný vodopád. Volovec i Ostrý Roháč vľavo tiež zvádzali tuhé boje. Neprístupné komnaty Bobrovec s Osobitou si držali bezpečný odstup od tohoto prírodného divadla. Stál som tu sám a nevedel či mám skôr fotiť alebo len tak vnímať. Lomcovali so mnou všetky emócie, šťastie, radosť, pohoda i ohromenie. Zázračné okamihy, ktoré sa už možno nikdy nebudú opakovať. Ale kiež by...