Dlhsie som nebol na hikingu - preto reagujem az teraz. S Marianom som sa stretaval okrem pesich tur aj na bicykli a bezkach. Bol to vsestranny turista a pocas tur aj vasnivy fotograf.
Po sprave o jeho smrti som na malo pouzivanej mailovej adrese nasiel jeho mail, v ktorom mi posielal fotky zo starsej akcie. Tak tomu sa hovori odkaz zo zahrobia. Bude nam velmi chybat.

Peter: nepriamo áno, lebo HZS pri uvedení pokynov hneď poukázala na dané nešťastie. Obrazne povedené, bol to posledný klinec do "pripravovanej rakvy" pohybu mimo TZT v Tatrách.

Tomáš, pokyny HZS s tymto nestastim nesuvisia.
zreli uz nejaky cas a dotknutym slovenskym organizaciam boli predlozene na pripomienkovanie v aprili 2014. Jedna z organizacii si vyziadala viac casu na posudenie, preto nevysli podla povodneho planu uz k 16.junu., ale az 1.jula.

tohtoročný zraz VhT bol najsmutnejším v jeho 47-ročnej histórii. V osudný deň boli kamaráti taktiež na Mengusovskom štíte a len 3 minúty pred nešťastím prechádzali kritickým miestom! Podvečer, keď sme sa vrátili na ubytovanie sa šírili neoverené informácie o mŕtvom mladíkovi a až o pár dní sme s hrôzou zistili, že obeťou bol rodák od nás z BB, ktorý dlhoročne pracoval v Bratislave. V deň nešťastia sme nemali bližšie informácie o Mariánovi, lebo ako Martin spomína v úvode, bývali mimo Tatranskej Lomnice, kde bola ubytovaná väčšina účastníkov zrazu. Aj na základe Mariánovho nešťastia, ktoré mohol len ťažko ovplyvniť, vydala HZS pokyny pre návštevníkov Tatier hzs.sk/…/tlacovy-brifing-pred…

Odkladal som prečítanie tohto článku ako sa len dalo.Až dnes som našiel odvahu.Veľmi smutný príbeh R.I.P. Marián.

Česť pamiatke výborného človeka, spoľahlivého priateľa vždy ochotného nezištne pomôcť. Doteraz sa mi nechce uveriť, že už nie je medzi nami. Zostali len pekné spomienky. Iba 2 týždne pred touto fatálnou nehodou som s Marianom a spolu aj s mojimi deťmi prežil zaujímavú sobotu na Rendezi a príjemný nedeľný výlet na hrad Gýmeš cestou do Banskej Bystrice. Vtedy som netušil, že je vlastne aj posledná rozlúčka. Marian, všetkým nám chýbaš

Fúha, až teraz som sa dostal k tomuto článku, úprimnú sústrasť. O takomto niečom sa nepíše ľahko.

Veru ťažký článok, ale dobre, že je tu, oceńujem prácu autora.

RIP

Žiaľbohu hory dávajú, ale aj berú. Česť jeho pamiatke a tebe vďaka za pekný, aj keď nepríjemný článok.

Česť jeho pamiatke :/

je dobre, že tu ten príbeh odznel. vďaka Martin.

moj obdiv autorovi článku - keby mne v horách zahynul pred očami blízky človek tak asi nemám silu napísať o tom článok. RIP

:( smutné :(

Smutné.
Len drobná technická pripomienka. Pod stenou nie si nikdy v bezpečí. Tú vetu zo záveru článku by som radšej dal preč.
V 1995 mi kamaráta vzala Žltá stena pri Téryne, keď sa dole prezúval z lezečiek po dolezení cesty. Zo steny spadol dole balvan, rozbil sa, a úlomky, ho trafili do hlavy. :((