Pekny clanok z mojej oblubenej casti Slovenska. Tieto miesta radi navstivujeme ci uz ako turisti ci hubari.

:-)

Musim povedat, ze je naozaj obdivuhodne, aky rozpravacsky talent ma Petrik. Clovek cita tie vety, smeje sa nad šplechmy typu "Mojim poslanim je..." :D a spomina na tie chvile tesne po prebdenej noci nad lavorom...
Fakt mi vtedy nebolo ani kusok do reci a sam sa cudujem, ze som stacil s kamaratmi drzat krok.
Teraz po vsetkych tych rokoch v praci (aj ked ich zase nebolo tak vela) sa mi v hlave objavuju davno archivovane spomienky hoc aj na tu babku zo zaveru pribehu. Ta burka na chate bola vazne sila a neda sa na to zabudnut (ani na tu latrinu, hihi). Ale zvlastne je, ze som si na to spomenul az ked som o tom teraz cital, a teda musim za to podakovat autorovi :)
A aj ked mi bolo vtedy zle a zle, myslim ze by som tie pekne aj zle chvile opisovaneho vyletu prezil 100krat radsej, ako prezit tie nasledujuce roky v praci. Myslim, ze je to citit aj v zavere prispevku, ze proste tie casy vysokoskolske a hlavne tury vysokohorske sa uz nikdy nezopakuju tak, ako sme ich vtedy prezili.
Este raz vdaka za taketo citanie, ktore otvara knihu minulosti nasho zivota.

Aj Boro bude. Na Silvestra.

Výborný článok. Podobné začiatky sme mali aj my. Je to nováčikovská daň, ale na tie zážitky sa spomína do konca života. Známe heslo platí: "Zážitok nemusí byť príjemný, musí byť silný".

Huraaa, konecne, skoro po roku pribeh! Boro to sice nebol, ale fajn, pohodove citanie :) dik