„Popluháři, Popluháři, skôr sa teliatko naučí žuť mäso, ako sa Vy naučíte nemecký jazyk. A prestaňte mi tu pod nosom mumlaním žobroniť o pomoc suseda, sadnite si dozadu a pracujte samostatne. Veď ja to Vaše mumlanie budem aj odtiaľ počuť” – takto nejako si ma podávala profesorka nemčiny českého pôvodu na strednej škole počas vyučovania. Je jasné, že teľa som si vymyslel, ale nejako podobne si to mohla myslieť. Dozrievaním som prišiel na to, že dotyčná profesorka mala so mnou naozaj božskú trpezlivosť.