Bielovodská dolina – azda najkrajšia dolina Vysokých Tatier, zároveň divoká, nekonečne dlhá, najrozvetvenejšia. Jej bližšie k východu učupená sestra – Javorová dolina – je o kúštik kratšia, no tajomná a oplývajúca nevšednými pohľadmi na masív Ľadového štítu. Na prvý pohľad majú málo spoločného. Fakt, že obe ležia na sever od hlavného tatranského hrebeňa, z nich robia pre nás večne nedostupné miesta. Keď sme vyrážali do Tatier, zväčša sme navštevovali pre nás dostupnejšie južnejšie končiny.