Myslím, že takto definovaná téma tu ešte nie je. Ak sa mýlim, ospravedlňujem sa. Príbehy o horskom hoteli postavenom na mieste indiánskeho pohrebiska, o horských chatách na ktorých straší, alebo o opustených banských štôlach v ktorých záhane miznú ľudia sú známe. Existujú podobné miesta aj v slovenských horách?

V Tatrách má údajne existovať miesto, ktoré vás núti k skoku do prázdna. Dávnejšie mi o ňom rozprával starší obyvateľ Novej Lesnej. Z detstva a mladosti poznal ešte starých horských vodcov z obdobia spred roku 1918 a z prvej republiky. Oni údajne nazývali toto miesto "Duch skoku." Že ak na ňom stráviš určitý čas, nejaká neznáma sila ťa donúti skočiť zo skaly dole. Starí horskí vodcovia o tom údajne rozprávali takýmito slovami: "Je krásny deň, práve si vyšiel hore a tak sedíš, kocháš sa výhľadom a je ti dobre. Nad hlavou modrá obloha, priezračný vzduch, hory všade navôkol. Keď však sedíš príliš dlho, pohoda sa stratí a nastúpi iný pocit. Začne ťa ťažiť na prsiach, tlak cítiš akoby aj v hlave. Na hlbinu pod sebou sa zrazu dívaš inak - už to nie je kus nehostinného, cudzieho terénu. V mysli ti začne hrať nejaká neznáma melódia, pristúpi k okraju zrázu a dívaš sa dole. Je to tvoja skala, blízka a príjemná. A začneš mať rád aj hĺbku pod sebou. Až tak, že sa posledný krát pozrieš na oblohu nad hlavou, roztiahneš ruky a skočíš. Nemôžeš sa tomu ubrániť. Rozbité telo potom nájdu v zráze pod skalou. Ak vôbec ho nájdu."

Toto je sprostredkované rozprávanie starého pána, tak ako si ho pamätal zo "skaziek" starých horských vodcov. Ani za nič ale nechcel povedať kde sa "Duch skoku" vlastne nachádza. Možno to sám presne nevedel. Ja osobne sa domnievam, že by mohlo ísť o oblasť Studených dolín, resp. Slavkovského štítu. Novolesniansky vodcovia mali "revír" vo východnej časti Tatier. Ak predpokladáme, že tam došlo k nevysvetliteľným úmrtiam, malo by ísť o lokalitu, ktorú navštevovali ľudia častejšie (aj keď v tých časoch to bolo jednoduchšie ako dnes. Pohyb v Tatrách sa neviazal prísne na značené chodníky, pre turistov bolo otvorené prakticky všetko). A možno je to všetko len dávno zabudnutá legenda, ktorú si starí vodcovia vymysleli, aby mali pri túrach o čom rozprávať turistom :) Neviem.

Poznáte aj vy podobné miesta, resp. rozprávania o nich? Ja som z Popradu a všeličo sa hovorilo aj o Kozích chrbtoch. O streľbe v okolí horárne Vápenica, o nemeckých výkrikoch desiatky rokov po vojne, o náreku, ktorý počuť v zavýjaní vetra :)