Trocha oživím túto tému, hoci o žiadnu ducharinu nejde. V lese sa nebojím, strávil som v horách veľa dní a nocí a vždy sa mi potvrdzuje, že ak človek nie je ignorant a k prírode pristupuje s úctou, všetko je OK. Len raz som mal strach. Do hory som vtedy skoro ráno išiel (čoby poľovník) vyzbrojený puškou na pochôdzku. Na tých miestach sa často vyskytujú pytliaci a zlodeji dreva. Ale tento raz by to bola úplne pokojná pochôdzka. V podstate nudná. Nikde nikoho, slnko len začalo vychádzať, fúkal vlahý vetrík. Akurát, že zver som žiadnu nestretol, čo sa v tých miestach veru nestáva. Ale nejde ani tak o miesta, kde som sa vtedy pohyboval. Dobre som to tam poznal a staré banské štôlne, ktorých je v okolí viacero, ma nijako nevyrušujú. Práve od nich však vietor odrazu priniesol strašné výkriky a stony. Ako som sa blížil, opakovali sa a boli čoraz intenzívnejšie. Pomerne rýchlo som odhalil, že ich nevydáva človek ale dva poškodené stromy, ktoré sa o sebe treli vo vetre. Veľakrát predtým aj potom som počul vŕzgať stromy vo vetre. Ale toto nebolo vŕzganie. Boli to tie najstrašnejšie stony a výkriky. Znejúce veľmi ľudsky. Možno by som to pripodobnil k výkrikom človeka trpiaceho na kríži. A nie je to žiadna bujná fantázia. To kvílenie išlo totiž pod kožu. Napriek tomu, šiel som k miestu, odkiaľ to prichádzalo, až k tým stromom a hoci som vedel - racionálne som si dobre uvedomoval, že sú to stromy, rýchlo som sa rozhliadol po okolí, aby som mal istotu, že tam predsa len nie je nikto, kto by potreboval pomoc a potom som vypadol. A dodnes, hoci viem, že to boli tie dva stromy, ježia sa mi chlpy po celom tele, keď to niekomu rozprávam, aj keď to sem píšem, lebo si vybavujem ten zvuk, tie výkriky a stony. Nikdy viac a nikde inde som nič podobné nepočul a som rád :) Nikomu neprajem, aby zažil niečo podobné, zvlášť nie niekde v noci na túre v neznámom teréne.

edit: nič čo by nebolo nevyhnutné :D ach, kafe som si ešte nedopila...

Possum, ploskačku som veru nemala :) aj som na to myslela, ale môj batoh už beztak vážil ako taký malý slon, tak som nebrala nič nevyhnutné...aj keď som to neskôr v búrke jemne ľutovala, mohla som sa zahriať. Aj keď, asi lepšie, že som ju nemala a v tej búrke si nedala, aspoň mi ostala čistá myseľ :)

To nie je rada, to je postreh.

no nazdar...to su rady :-)

Sasha: Jj, tie zvuky som pocul, viem si predstavit. Trik je v tom, nosit so sebou ploskacku a ak sa clovek vecer boji, tak odpijat, kym sa neprestane bat.

Sice naozaj nepodporujem alkohol na horach, nechapem ako ludia mozu slapat a chlastat, ale ak viem, ze budem spat niekde, kde sa bojim, ploskacku urcite mam. Naozaj to velmi pomaha.

Neraz som tak totalne medvedovo v tme premenil na rozpravkovu krajinu :)

Nemôžem povedať, že by to bolo práve strašidelné, ale pokoj na duši človek z toho nemal :) Kto pozná Hiadeľské sedlo v západných NT, tak vie, že ním prechádza el. vedenie s vysokými ocelovými stožiarmi vysokého napätia. Keď je bezvetrie a ticho, počuť jemné bzučanie elektriny. Ja som sa v júli rozhodla prespať v prístrešku tohto sedla a na večer začalo fúkať. To aké zvuky vydával vietor stretávajúci sa so stožiarmi neviem porovnať s ničím z bežného života :) bolo to také hlaholivé zavíjanie v tónine väčších zvonkohier, či dokonca kostolných zvonov. V noci za tmy, keď som sa snažila spať, mi to veru na pokoji a pohode nepridávalo :)

jedno z nevšedných miest (nepovedal by som, že strašidelné) je vysídlená dedina Javorina mapy.hiking.sk/?x=19.72123…, kde je uprostred hustých smrečín ukrytý malý murovaný kostolík a dajú sa nájsť aj základy domov. Pre neznalého sa náhle uprostred lesa objaví kaplnka, ktorú by tam človek vôbec nečakal. No pôvodne svahy naokolo boli odlesnené a vládol tu čulý ruch. Pár info na osadajavorina.eu

my sme raz tak pocas stanovania na Trohanke/Troch studniach (mapy.hiking.sk/?x=20.91736…) chytili brutalne zle pocasie... fukalo, prsalo, no celé zle... a v tom večer, vo svite čelovky, ked som sa prechadzal okolo stanu, objavil som stary kriz medzi stromami, evidentne tam bol niekto pochovaný...
no poviem vam chlapi, celú noc som potom nevyliezol zo stanu :)))

hiking.sk/…/jak_z_hororu.html

Dobra tema - niektoré miesta majú naozaj zvláštnu atmosféru. Tríbeč tu už bol spomínaný -tiesnivé bolo okolie Čierneho hradu, totálne ticho, jednotvárny bukový les, deti sa s prichádzajúcim súmrakom išli zblázniť od strachu bolo to ako z filmu blair witch...Alebo cestou z Divína do Kriváňa tie opustené lazy a rozbitá turistická chata (bolo to už dávno neviem ako to tam vyzerá teraz), pred nami sa zjavil človek a zrazu zmizol.Mohli by sme diskusiu rozšíriť o miesta záhadné, spojené s nejakou legendou a pod. napr, V Nízkych tatrách je taká o Mesačnej jaskyni- magazin.atlas.sk/…/776233.html alebo že niekde pri Obyciach je v starej bani ukryté zlato Slovenského štátu- detektorweb.cz/index.4me?s=sh… , rôzne legednárne poklady a podobne.Možno výmysly možno je na tom zrnko pravdy...

Ešteže som to o Vrchhore nevedel pred pár rokmi, keď som pod gaštanom vedľa zrúcaniny nocoval :)

Miesto s názvom Vrchhora v Tríbeči nad dedinami Kolačno, resp. Velky Kliz. Je to sedlo daleko v horach s bohatou historiou oddelujuce 2 doliny. V sucasnosti je tam napr. zrucanina stareho kostola. Nejde ani tak o strasidelne miesto, ale podla miestnych tam "vodí",t.j. clovek sa tam lahko stratí a má problém s orientáciou. Mozem potvrdit z vlastnej skusenosti. Ked som sa bavil so známymi, zistil som ze podobné zázitky maju viacerí. Ked som moj zazitok rozpraval znamemu s blizkej dediny tak mi povedal, ze sa nemam cudovat, kazdy predsa vie, ze "na Vrchhore vodí..."

Mon Repos. Suverenne najstrasidelnejsie miesto ake som kedy zazil. Vzdy ked idem okolo tak zrychlim. Nechcem si predstavit, ze by som okolo tej mohutnej, sto rokov starej budovy uprostred hustych lesov musel ist potme alebo sa tam skryvat pred burkou. Brrrr.

Pre mňa je strašidelné miesto pri akomkoľvek pomníčku na mieste nejakej tragédie na bežnom turistickom chodníku. Objaví sa znenazdajky, a človek len nechápavo krúti hlavou čo také sa na normálnom chodníku mohlo stať. V týchto miestach sa vždy okolo mňa ovinie čudesný závan skľučujúceho mrazivého pocitu...
Len tak námatkovo čo ma v tejto chvíli napadne - pomníček asi 200 m za kameňolomom na žltej značke z Malužinej do Svidovského sedla, pomníček na Geravách na zelenej značke smerom do Kláuz, pomníček na modrej značke ( úplne obyčajná lesná cesta ) pod Sľubicou, smerom k ceste na Branisko...

Noo, asi dva mesiace dozadu sme traja bivakovali na Veterlíne, a tiež to bolo strašné :) Strašne málo miesta pre troch a strašný smrad z nejakej zdochliny pod vrcholom fúkal horúci južný vietor priamo na nás. Ale áno, ten Čertov žľab v hmle a prítmí musí byť super ;)