Na druhej strane za Siedmymi chotármi - už v Lučeneckej kotline je Gregorova Vieska, Tomášovce a Vidiná. Vo Vidinej, keďže je to moja rodná obec, som ako decko počúval rozprávky, ktoré začínali: Za Siedmymi chotármi... A keďže aj kopec, ktorý som naozaj videl zo záhrady nášho domu sa tak volal, všetky tie rozprávkové deje a fantastické krajiny som si predstavoval za naozajstnými Siedmymi chotármi. Stačilo výjsť do záhrady, zahľadieť sa na kopec a už som za ním videl rozprávkové krajiny.
Tuším som mal päť rokov keď som tieto krajiny z mojej fantázie opisoval v záhrade aj nášmu sedemročnému susedovi. Ten sopliak ma chvíľu počúval a potom mi povedal, že si vymýšľam, lebo oni boli so súdružkou učiteľkou na školskom výlete za Siedmymi chotármi a tam vraj je Ružiná a Divín a Tuhár a to sú také isté dediny ako naša Vidiná. Samozrejme, že som tie jeho sprosté reči nemohol vydržať - navyše v našej záhrade, a tak som sa s ním začal biť. Bol predsa len o dva roky starší a tak to so mnou nedopadlo dobre. A tak sme sa kvôli tomu školskému výletu prestali kamarátiť. Po pár rokoch, keď som sa za Sedem chotárov dostal aj ja, bol som vo svojej detskej duši sklamaný, že tam nie je tá krajina, o ktorej som toľko počúval v rozprávkach a ktorú som si vysníval. Na Divín, Ružinú, Tuhár a Budinú som nadlho zanevrel. Začal som ich mať rád a objavovať až oveľa neskôr. A objavujem ich rád aj teraz keď už v tom kraji nie som doma. Aj vďaka tkýmto dobrým fotografiám (aby som sa už konečne dostal k meritu veci) - no nie je to krajina ako z rozprávky?


krasna fotografia. Cely kraj na juh od Detvy smerom na Velky Krtis, cize Ostrozky a Javorie je NADHERNY...


...pekná fotka, pekný kraj, a veľmi pekný SLOH od Vlada.../ čítala som ho aj pred Vianocami / :)

