Pekný príbeh s tým hafanom, pripomína mi to kamarátov na hore Ararat (5000+mnm) kde ich miestny dunčo samozvane sprevádzal až na vrchol!

Zase budem za zlého, ale nepoznám poľovníka, ktorý nemá psa :)Ako psíčkar vieš, že problém nebýva vo psoch ale ich majiteľoch. Ono to vždy závisí od toho, ako je pes vycvičený a poslušný. Moja, napríklad zostane stáť, pozerá na mňa a čaká na povel. A ja hneď viem, že niečo či niekto je na chodníku predo mnou. Aj minule sme vyplašili zajaca a len pozrela na mňa :) Bežne takto vymákneme aj srnca :) Proste nestráca sa z dohľadu a nie je problém ju privolať. A to je len "oriešok" z útulku. Ja osobne vidím problém skôr v "salónných psíčkaroch" ako samotných psov, poľovníkov či ostatnej populácii :)

Ak sa chcete na túre sprevádzať,resp.si adoptovať psa chcem vás upozorniť na to,aby ste si do batoha pribalili vodítko príp.náhubok.Inak sa vystavujete nebespečiu,keď pes opustí chodník aktívny poľovník ho môže zastreliť,resp.dostanete pokutu.Podľa nich patrí pes na reťaz a nemá čo rušiť zver v lese.

Mňa takto sprevádzala mačička z Konského dolu až na Ostrú. A predstavte si, tiež ani raz nezaštekala :)

No, taky pes je vlastne tiez len clovek :-)

K veci :
Co sa tyka sprevadzania, ked si va spes adoptuje stylom Dunčo na Prolese:
na SV Slovenska treba byt opatrny, obcas sa tam cez hranicu rozsiruje besnota z Polska ( lisky sa tam neockuju ak sa pamatam)
svssr.sk/…/choroby_besnota.asp

Existujú dobrovoľníci, ktorí chodia do útulkov psov venčiť na prechádzky. Nemôžu si ich vziať domov, ale pomáhajú aspoň takto, pre psa je to isto lepší osud, ako keď len sedí v klietke. Áno, vracať ho po víkende do útulku môže byť trochu boľavé, ale aj tak sa mi to vidí ako záslužná vec pre toho psa.

K nám sa raz pridal takýto Dunčo v Žibritove, keď sme išli na Štangarígeľ. Dokonca štekal na nejakého trampa, čo sa zjavil na chodníku, ako keby nás chcel brániť. Išiel s nami dosť ďaleko z dediny, potom však odbehol do lesa.

Často uvažujem o štvornohom spoločníkovi do hôr. No predstava, že má trpieť v paneláku mi je akosi proti srsti. Pali, myslíš, že na víkend vylepšovať osud nejakému nešťastníkovi z útulku je vhodné ? Netrpí potom ten psík, keď sa do útulku musí vrátiť ?

Kedysi ma podobne adoptoval
pes z majera Bartkovo a šel so mnou až do Hodruše,k Tiergotni. Aj keď zo začiatku zúrivo brechal a dorážal, bol to potom dobrý kamoš.

Srdce človeka je bez "Dunča" iba polovičné. Treba si ho zaobstarať najneskôr v deň odchodu do dôchodku. Dovtedy treba aspoň na víkendy vylepšovať osud nejakému nešťastníkovi z útulku.

Mne sa casto nestava aby ma havino sprevadzal. Vlastne sa mi to u nas stalo iba raz. Tento rok v januari, ked siel so mnou pes zo Skliarova do Detvy. Ale toho by som nechcel.

Inak pozeram, ze obrazky su otitulkovane spravne, su vsak dost poprehadzovane. Tych poslednych 5 patri hodne dopredu, este pred vrcholovy kriz.

Aj mňa už pár krát takto sprevádzal pes - z Ľubochne do Ľubochnianskeho sedla a späť, od Panského domu po Pezinskú Babu, ale aj v Bulharsku na Vichren. Sú to milé príbehy a aj ja by som privítal na vandroch psieho parťáka. Ale čo s ním v paneláku cez pracovný týždeň?