Keď som minulý rok odchádzal z Cerovej vrchoviny vedel som že sa tu chcem vrátiť. Pôvodne to malo byť až o dva-tri roky, ale príťažlivosť tejto časti Slovenska bolo natoľko silná že nemalo zmysel vzdorovať. Ako východiskový bod som si zvolil zaujímavo tvarované kopčeky nad osadami Cifra a Bárta, ktoré dobre vidieť z vlakovej stanice v Jesenskom. Lákali ma viac ako Širkovský hrad. Keď pomaly odplával jeden z viacerých pásov oblačnosti a pripieklo slnko, od zeme sa zdvihla ťažká vôňa rôznych lúčnych kvetov. Mierne omámený som sa pozeral na neďaleké obrysy Ragáča, Zabody a Steblovej skaly.