Komentár
Tono k článku: Bývalý hostinec v sedle Havran Tak toto je dobrá správa, držím palce!
+ 12 ďalších príspevkovTono k článku: Bývalý hostinec v sedle Havran Tak toto je dobrá správa, držím palce!
+ 12 ďalších príspevkovDaniela DD k článku: Yari-ga-take (槍ヶ岳) – japonský Matterhorn v národnom parku Chubusangaku Ahoj, chystam sa na mesiac do Japonska a rada by som si vyskusala aj niektory z dlhsich, povedzme 7-10 dnovych hikeov. Vacsinu z odporucanych vyletov co som nas …
+ 4 ďalšie príspevkyK článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou
nová témaMartin knor: Novinky na HIKING.SK Pokus vfafva. - Ak sa tu zjavi tento text, tak to funguje :-) .
+ 207 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Výborný výkon, krásna krajina. Poznám iba časti z Vašej cesty ( úsek Stolica - Brdárka ), treba doplniť. Páči sa mne fotky z okolia Brdárky a divočina pri Stoli …
+ 2 ďalšie príspevkySvatopluk k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (2) – upršané Volovské vrchy a nádherný hrebeň Nízkych Tatier Dámy, skvelý výkon. Rovnako skvele stručne vecne napísané.
+ 1 ďalší príspevokSvatopluk k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Ako zvyčajne výborný tip. Iba kvietky mne akosi chýbajú.
+ 3 ďalšie príspevkyFunTTomas k článku: Cesta hrdinov SNP v zime: bez snežníc a mačiek je to hazard so životom Do článku bol doplnený odkaz na video na youtube.
+ 5 ďalších príspevkovMarian Jasik k článku: Zleteli orly z Tatry, terény, ako sa patrí Dk...ta zaujimava kytka je na mnohych fotka, ci uz kvitnuca alebo bez kvetov....priplietla sa do tejto sady a fotka inej vzacnej rastlinky, ale uz bola vymena.
+ 10 ďalších príspevkovRc k článku: Medvede už nespia vcera sprava o tom, ze europska komisia zamietla navrh slovenska na akutne riesenie problemu s medvedami v zmysle jeho posunutia z najvyssej kategorie ochrany, …
+ 437 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Ľubochňa – Chabzdová – Ružomberok na snežniciach Na počasie sme mali ozaj šťastie. Pekné sú tie lúky v okolí senníkov a v sedle Poľana, tam sa ti bude páčiť keď tam vyrazíš. A ten vrch Magura tiež stojí za to …
+ 11 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Bývalá stanica lanovky na Líške Vsetko v poriadku. UPOZORNENIE: dvere treba trochu nadvihnut a tak tlacit/tahat!
+ 10 ďalších príspevkovPavol.horvath k článku: Lesnícky zrub Zelenô v Zelenej doline Objekt uz nestoji.
+ 3 ďalšie príspevkyPavol.horvath k článku: Koliba Mlynová pod Kýčerou Na utulni vsetko v poriadku, poriadok, trochu bordelu, drevo nachystane. AKTUALIZACIA: voda sa nachadza 50m od utulne, na strome je sipka ktora ukazuje smer. Je …
+ 24 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Veľkofatranská Tlstá a Ostrá v zime – okruh z Blatnice Toto som siel uz vela krat, ale v zime by som si sem netrufol. Mal si stastie, ze bolo malo snehu. Kamzikov vidat najma v okoli Murana. V zime je v tejto oblast …
+ 6 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Krušné hory: Z Přebuzu na Špičák a späť Pekne brala. Kdesi v tychto miestach som bol pred rokmi na tyzdennej akcii a vsimol som si skvely namet, ako cerpat eurofondy "donekonecna". V minulosti tu bol …
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Smolenickým krasom netradične: z Lošonca na Horštúnske skaly a Molpír Bol som tam asi mesiac skor. Na tabuliach toho naucneho chodnika su celkom zaujimave informacie. Tie skaly vsak nepoznem, musim ich niekedy obehat.
+ 1 ďalší príspevokMatobee k článku: Obecná útulňa Zlatno Zdeno pekne. Veru takto netradične umiestenená útulňa za dedinou sa dá kadejako využiť. Ja som išiel okolo v januári a v prvom momente som si myslel, že sú to k …
+ 4 ďalšie príspevkyK článku: Prístrešok Riečnica
nová témaT.D.D.: Strašidelné miesta v horách Informáciu cituje v najnovšej knihe / Miloš Jesenský - Robert K. Lesniakiewicz: Stratení v horách (Záhadné prípady a Paranormálne javy v Tatrách a na Babej hor …
+ 57 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.
chlapi, nedá mi :-))))
Svojho času sme mali také dišputy o 4 000 , najmä v Alpoch.
svts.sk/…/klub-stvortisicovyc…
Dajaké sme aj povyhadzovali z tabuľky, ale nedeklasifikovali sme napr. zo strieborného na bronzový odznak.
Potom sme našli zoznam UIAA z r.1994 , 82 kusov
theuiaa.org/…/mountain-classi… :
vsjo jasno, začem bukvy
@Martin Knor, nerozumiem opakovanej poznámke o tom, že som neoboznámený s článkom. Čítal už dávno (aj teraz opakovane), dokonca myslím, že v tejto diskusii som už aj prispieval k obsahu, keď sa hľadali najdominantnejšie vrchy Slovenska.
Zhodnúť sa ale úplne nezhodneme, pretože ja v geomorfológii, o ktorej je explicitne reč v tomto článku a vlákne, nevidím žiaden racionálny/objektívny/vedecký dôvod na hľadanie najvyššieho bodu zníženej (vhĺbenej) formy zemského povrchu, akou je geomorfologický celok napr. "ľubovoľná kotlina" na Slovensku. Inak povedané, ja by som ho vôbec nehľadal, čo je v protiklade s primárnym výstupom tohto článku, ktorým je tabuľka "Najvyššie kopce geomorfologických jednotiek Slovenska".
Vďaka každopádne za debatu!
P.S.: na ilustráciu nezrovnalostí geomorfológia vs. geológia ešte napr. toto, kde je vidieť, že tam reálne existujú pomerne silné odlišnosti:
zitava.sk/…/kam-s-pozitavim-z…
Dalibor, takze sa zhodneme. Aby si rozumel co tym myslim, precitaj si prosim aspon prve 3 odseky clanocku, pod ktorym diskutujeme. :-)
Pridám aj konkrétny príklad z môjho okolia a potuliek.
Vrch Dobrica je fakticky považovaná za najvyšší bod Hronskej Pahorkatiny (podcelok Podunajskej pahorkatiny). Jej geologická charakteristika však jednoznačne preukazuje, že bola priamou súčasťou Kozmálovských vŕškov (podcelok Štiavnických vrchov), ležiacich "cez cestu" nad EMO. Ide o to, že v takýchto miestach boli hranice gmrf. jednotiek často vytýčené úplne zjednodušene, priam až umelo, a teda často aj nepresne až chybne. A vôbec nezodpovedajú geomorfologickej, či geologickej realite.
zitava.sk/…/o-streche-hronske…
Zato vyústenie Dunaja do Vyšehradskej brány niekde okolo Štúrova sa dá podľa okolitého reliéfu aj geológie určiť vcelku jednoznačne.
@Martin Knor, presne! A ja si pre zmenu zasa neviem predstaviť behať niekde po svahoch, výbežkoch pohoria do kotliny, alebo tvrdošoch* s cieľom, že to má byť !najvyšší! kopec celku, ktorého objektívnou charakteristikou nie je výška, ale skôr "hĺbka".
(* tvrdoš je tektonický útržok/vyvýšenina, nápadne vystupujúca nad okolitý terén. Je to preto, lebo tvrdoš je tvorený odolnejšími horninami než jeho okolie a tieto horniny tak lepšie odolávajú účinkom vonkajších geomorfologických procesov, ktoré naopak rýchlejšie zhladzujú okolitý reliéf z menej odolných hornín.)
Ono je problém už len v tom, že geomorfologické celky nemajú presne vytýčené hranice a vôbec neberú do úvahy napr. geológiu. Ani Kočický,Ivanič (2011) čo je najpresnejšia mapa to nemajú zamerané presne. Takže ťažko potom niečo určovať hlavne v niektorých pohoriach do 1000 m a o kotlinách a nížinách už ani nehovorím. Ako hovorila naša profesorka na prednáškach z geomorfológie: je to hanba, že toto naše 5-miliónové predmestie Káhiry nemá ani dnes presne urobenú geomorfológiu.
Ja som osobne chodil iba pohoria, keďže nížiny a kotliny ma veľmi netrápia. Ale aj tam sme mali s kamarátom rozdielny zoznam. Ja som osobne vždy vystúpil na oba sporné vrchy a hotovo. Podobne ako Martin tiež už pokladám túto kapitolu za uzavretú, ale keby sa pre ďalších záujemcom urobí presný zoznam tak by som bol len rád. No bez presnej mapy geomorfológie Slovenska to nepôjde. A to by sa museli prepisovať učebnice a robiť rozsiahly výskum, takže z toho asi nič nebude :).
Inak podobný problém je aj s hradmi. Tiež som si robil zoznam všetkých slovenských hradov a potom ich navštívil. A občas sa stalo, že to nebol hrad ale len opevnený kaštieľ a pod. Prípadne existoval len názov hradu no už neexistovalo nič po ňom ani poloha. Tiež som si musel nakoniec urobiť vlastný zoznam. Takže ťažko sa tu robia takéto zbierky.
Dalibor, uz si Ta predstavujem ako behas s gps-kom popri Vahu a sledujes, ci si na najnizsom bode v Turci alebo uz v Malej Fatre :-D.
Ale suhlasim s Tebou v tom, ze "zobjektivizovanie" naraza na viacero problemov. Nie je nim iba "co je kopec" (pred par rokmi som na tu temu cital clanok v casopise Alpenverreinu), ale aj to, ze hranice oblasti su urcene iba priblizne. Naviac, casom sa mozu menit.
Inac z oblasti, ktore som vdaka obehavaniu tychto kopcov navstivil, ma najviac prekvapila Bodvianska pahorkatina. Dvakrat som totiz siel na Bukovinu (ktora nakoniec nie je v danej oblasti "vitazom") a vzdy som z toho spravil celodennu prechadzku.
Dobré ránko páni :)
človek ani len netušil ako sa otočí diskusia. Hold, je asi taká smutná doba, že miesto faktov sa tu rieši čo kto si myslí a ako si to myslí a čo si tým niekto iný mohol myslieť.
Kedže nie je snaha sa konštruktívne porozprávať o tých VRCHOLOCH z článku, ktoré sú niektoré naozaj do oči bijúce bludy a nájsť správnu odpoveď v mene dobra a spravodlivosti.
Za mňa: "idem od Vás, neublížil som, neublížil som, žiad-ne-mu z Vás" :D :D :D
Užívajte páni život a hory
CMUK :D
@MartinKnor, “turistika” sa dá robiť aj k najnižším bodom, nielen k vrcholom. Zmysel môjho príspevku bol ten, že je tu naopak prvoplánová vehementná snaha turistov zobjektivizovať danú vec a určiť nejaký vrchol podľa princípov geomorfológie. A ja som iba poznamenal, že geomorfologické princípy hovoria práve to, že to asi nie je úplne najobjektívnejšia cesta. Tým by som celú moju angažovanosť vo veci uzavrel, samozrejme v mieri.
Keby len tam... Ale som si isty tym, ze hoci ma "chytas za slovicka", tak chapes, co som chcel povedat :-). Satelit to napisal lepsie, ako ja.
hiking.dennikn.sk/…/zohor_lab… Zabudol som pripojiť.
Martin, ale tu si nešiel na žiadny vrchol, ale aj podľa mňa je to turistika. Tak prečo ťa to zaujalo, keď to turistov nezaujíma?
Dalibor, Satelit to uz vysvetlil. My sme turisti a chceme chodit na kopce. Nezaujimaju nas "body", ale "vrcholy". Tu v zozname (prejdi na clanok pod ktorym diskutujeme) dve oblasti kopce nemaju. Co uz. Zato vo Vychodoslovenskej nizine sa nachadza hned niekolko kopcov s najvyssou dominanciou u nas (opat vid clanok ku ktoremu diskutujeme).
Ale vseobecne, to co nema zmysel pre geografa, moze mat zmysel pre turistu. Takze by som sa turistickom portali "neohanal" tym, co ma z hladiska geomorfologie vyznam a co nie.
Na okraj. Ked clovek prejde magistralu z Dukly na Devin, tak trasu povazuje za prejdenu a netrapi ho, ze po case nejaky usek prelozia a trasu zmenia. Podobne som pred casom obehal najvyssie kopce tu zmienenych oblasti (aj viacere alternatinve), a tuto cast turistiky povazujem za uzavretu. Tym sa chcem ospravedlnit, ze do diskusie nebudem moc zasahovat. Ked sa najde zhoda ze je nejaky kopec dobrou alternetivou, treba ho zmienit. Len si treba precitat, ako tento zoznam vznikol.
Keďže sa tu všetci oháňajú geomorfológiou, tak by možno bolo dobré vedieť, že podľa geomorfológie nemá žiadny odborný základ a význam vyhľadávať najvyššie body rovín, pahorkatín, kotlín, brázd, podolí, apod. v týchto prípadoch ide totiž o tzv. vhĺbené (poklesové) formy reliéfu, narozdiel od vyvýšených, ktorými sú pohoria. Kontrastnosť vhĺbených a vyvýšených foriem je úplným základom členenia zemského povrchu, učí sa to na jednej z prvých prednášok z geomorfo (myslím že už aj na stredoškolskej geografii). V prípade vhĺbených jednotiek je preto skutočne relevantné hľadať body najnižšie.
"spravil som aj ja zoznam najvyšších bodov geomorfologických celkov SR" už pri tejto vete by sme
sa rozchádzali.
pre mňa je obrovský rozdiel medzi zoznamom bodov/vrcholov.
pre mňa by to znamenalo vo veľa celkoch (hlavne kotlinových) najvyšší bod svahu priamo na hranici celku. ja zbieram vrcholy = vrchol na ktorý sa stúpa z každej strany!!!
čo ja viem tak na mieste Hlasnej skaly je pozvolna klesajúci svah! a nie vrchol.
ja nepotrebujem žiadnu autoritu na to aby som navštívil najvyšší vrchol z akéhokoľvek hľadiska aj
keď ho nemá v zozname a vrchol nemá meno. a dokonca nie je na mapách označený za najvyšší.
jeden príklad 731m veža. hlavné je že tam skutočne stojí a skutočne je najvyššia v masíve!!! od sedla
631m. (pri tomto písaní som zistil že si ho môžem zaradiť do prominenčného zoznamu 100+)
mapy.hiking.sk/?
lat=6309197.111986701&layers=00B00FFFTTFTTTTFFFFFFTTT&lon=2071580.814313477&x=1
8.609327077865604&y=49.201945880343565&zoom=15