Dakujem Daulagiri - velmi potešilo :-)

Naozaj veľmi zaujímavé čítanie, našťastie všetko dobre dopadlo.

Vdaka Bazin aj Martin :-)

Poučný članok a aj diskusia vďaka, veru rukavice so sebou nemam aj keď ostatne áno.
Babička hovorevala: po čem nic (ho.no) je hned. Poznám ten pocit, keď z ksichtu sa leje krv a nevies to sám posudit o čo ide.

Co Ta nezabije, to Ta posilni :-D .

Rast - ja vždy nosim pri sebe na túry malú lekárničku. Nič velké.
janovarga - ved práveže som oslovil - len mi velmi neprospelo, že akurát oslovený sa otočili a zdúchli.
Tomka - je velmi dobré byť empatický voči zranenej osobe, aj ked možno len je v šoku. Fakt že neprospieva, ked ludia od nej bočia. To môže viesť ešte k prehlbeniu zlého stavu. Milé slová pomôžu niekedy viac ako autolekárnička :-).
Beta - nebolo v mojom úmysle haniť Poliakov, fakt nie, proste ale to tak vtedy vyšlo a ja viem, že ako medzi Slovákmi a takisto aj medzi Poliakmi, Cechmi, Nemcami atd. sa najdu ludia čo Ti pomôžu. Ale vtedy to proste tak vyšlo. A nebol to len jeden človek, čo odo mna bočil. Neodsudzujem nikoho, proste sa to tak stalo. Prosim aby si to nebrala ako že Vás zatracujem.

Vlado
prečítala som Tvoj článok a všetky komentáre. Ty si napísal, že tí, ktorí Ti nepomohli, boli predo všetkým po poľsky hovoriaci. Ja som Poľka a trochu ma toto prekvapilo, lebo my Poliaci veľmi ochotne pomáhame tím, ktorí potrebujú pomoc. Nemyslím si, že bol to problém hiv, aids či nejakej infekcii, ale možno oni, ako píše Rast, nevedeli ako pomôcť. Samozrejme, toto nie je žiadne ospravedlnenie a veľmi ma mrzí, že tak to dopadlo. Každý sa mohol hoci zastaviť a opýtať či potrebuješ pomoc.
Pozitívne je, že už pár rokov v Poľsku pokračujú rôzne akcie, ktoré majú nás naučiť poskytnúť prvú pomoc, lebo stále je to problém, časom máme strach že niečo urobíme zlé, a tak radšej nič neurobime. Tak prepáč, že to tak dopadlo, a dúfam, že keď niekto ešte v horách bude potrebovať pomoc, nájde sa nie jeden človek, ktorý mu ihneď pomôže, a bude to aj Poliak. Zdravím :-), Beata

Áno hovoriť je dôležité!
Raz sa nám stalo pri zostupe z Baranca, že jedna pani sa pošmykla. Absolútne nič sa jej nestalo, ale tak sa zošokovala, že zbledla, zalial ju pot, roztriasla sa a nebola schopná ďalej pokračovať.
Dali sme jej napiť, podali hroznový cukor a hlavne začali sme sa rozprávať - o robote, o rodine, o oblečení - proste preladiť myslenie.
Po štvrťhodine sa ukľudnila a zišla sama bez problémov.

ukážkový príklad
efektu okolodúceho (bystander effect)..čím viac ľudí, tým sa znižuje šanca na pomoc...jednoducho sa oslovený spoľahol, že pomôže niekto iný. Rady pre podobný prípad sú - oslovovať konkrétne: ty v žltom tričku...

rast,
nevedia pomoct a vyhovoria sa na HIV, hepatitidu B/C.
Ked uz chcem pomoc a nemam nic, tak zacnem na pacienta hovorit a zhanat lekarnicku .

Pochybujem, ze sa ludia ako prveho boja AIDS, skor nevedia ako pomoct a pohlad nakrv v nich vyvola taku podvedomu reakciu. Lekarnicku s rukavicami sme v batohoch nikdy nenosili, ani ma to nenapadlo a ani sme ju nikdy nepotrebovali.. v aute je to nieco ine...

vlado 10:14:
"motal som sa" = indikacia na istenie pri zostupe v exponovanom useku.
Ak vojaci nemali lano + vycvik, tak bolo treba zavolat HZS.

V albume je aj spoločná fotka s ludmi čo mi pomohli. Ak ich niekto pozná, možno sa fotke aj ked starej potešia :-)
vladko00.rajce.idnes.cz/Rysy/

Vladko, dobre to dopadlo. Pekné fotečky.

Lekárnička bez rukavíc dnes nie je ani lekárnička. Inak najhoršie to bolo, že som mal slabý otras mozgu a motal som sa. Dôležité v tých chvílach je dostať aj psychické povzbudenie. Ani človek nevie ako to pomôže.