Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vriace fórum

Diskusná téma K článku: Večer na vandri

Diskusná téma K článku: Večer na vandri

Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky.

Substance?

Vďaka za veľmi pekné čítanie, rád by som porovnal aké vizuálne predstavy pri tom máme, keby sa to dalo. :-)

Martin knor

Napisal si to velmi pekne.

Ja to beriem tak, ze ludia su tu dovtedy, kym ma kto spominat na prihody zazite s nimi, a kym ma kto o tychto prihodach rozpravat. Mozno to nazvat, ze dovtedy je tu "ich duch".

Dady

Boro, Boro, ty stary romantik...
krasny ohnik ti tam hori a ty varis caj na plynaku?
ahoj, kamarat!

Mirino

Na dietologického okienko reagovať nebudem.... Len chcem povedať, že pri tom zašumení dubu mi naskočila husacinka. A že do hôr chodím aj preto,lebo je tam akosi bližšie k "riadiacemu centru".

PaliT

Nikto reálne neumiera. Radosť a krásne spomienky sú večné.

Len rozpoloženie niektorých ľudí a ich komentáre mi pripomínajú, že sa snažia o zabitie všetkého človečenského. Zraniť, ponížiť, zadupať, aby každý musel žiť v tej istej mizérii, akú denno-denne prežíva ten nešťastný anonym.

Leo

Ako diétologická agitka to ujde, aj keď dosť rozvláčna a na môj vkus trochu moc dojákovité. Áno, keď kamarátov stravuješ opísaným spôsobom (vysokoenergetické mastné) + zalievate to tvrdým (asi lacným) tak niet divu že sa zúčastnené osoby predčasne poberajú. Hentoho máš možno na svedomí ;)

JaHu71

Krásny, úprimný a výborne napísaný príbeh. Pri takýchto článkoch si človek uvedomí čo sú v živote najväčšie hodnoty a to - zdravie a kamaráti s ktorými sa všetko dá zvládnuť akosi ľahšie. Ďakujem za to, že to aj vo mne vyvolalo podobné krásne spomienky...

Zdenči

Čo viac dodať? Všetci tam skôr či neskôr pôjdeme...a je na každom z nás, či si ostatní tak spomenú ako ty na svojich kamarátov.
A niečo na veselú nôtu - časť o chrápaní ako keby bola vystrihnutá z Petrovho článku z nášho posledného vandru...len tým chrápajúcim páchateľom som bol ja :-)

Quonab

c´est la vie smutný a zároveň krásný .

Antenkar

Ani nepamätám, kedy som niečo tak úprimné a pravdivé čítal. Smutné, ale nádherné čítanie.

Vladimir Popluhar

Krásny opis - musíme žiť s tým, že všetko má svoj začiatok a aj koniec. To je život.

Tomka

Boro krásny príbeh!
Ale je vlastne naším šťastím, že sme na našej ceste stretli ľudí, ktorí nám chýbajú a na ktorých so smútkom spomíname.
Ďakujem.

Baranček

Dojemné rozprávanie plné skutočného šťastia,pohody,ale aj smútku za dobrými kamarátmi.Nech odpočívajú v pokoji a večne spomínajú na krásnu slovenskú prírodu a dobrých ľudí ktorých v živote postretli.

Pridaj reakciu

Pridaním diskusného príspevku súhlasíte s podmienkami použitia hiking.sk.

Vriace fórum

Komentár

Matobee k článku: Chata Ipeľ V sobotu 13.4. som sa zastavil na Chate Ipeľ. Všetko v poriadku ako v Pavlovom komente. Slušne veľký altánok ale aj terasa chaty dobre poslúžia na oddych, úkry …

+ 6 ďalších príspevkov