Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vriace fórum

Diskusná téma K článku: Bielovodská a Litvorová dolina

Diskusná téma K článku: Bielovodská a Litvorová dolina

Rozhodli sme sa navštíviť Bielovodskú dolinu, ktorú v ľadových dobách zapĺňal najväčší tatranský ľadovec. Po zaniknutí ľadovcov sa Bielovodská dolina stala ukážkou ľadovcovej krajiny. Ubytovali sme sa v goralskej obci Ždiar, ktorá je od roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a nachádza sa tu múzeum Ždiarsky dom.

PeteT

Ďakujem, nevšimol som si že informácie o túre sa zobrazujú na boku a nenapadlo mi, že niekto píše o túre spred 3 rokov :D

Peter61

Peter T., viď článok :
Dátum túry 14.09.2015

PeteT

A to ste boli teraz potom čo strhlo chodníky?

Martin knor

Ak sa dobre pamatam, povodne lykozruta u nas nicili chemickymi postrekmi z lietadiel. Darmo sa argumentovalo, ze sa takto chemicky osetri iba cecina, zatial co lykozrut ide do kmenov. Uz vtedy sa vedelo, ze v Cechach sa tento postup neosvedcil, kladne vysledky malo iba ked sa chodilo po lese a striekali sa kmene zo zeme. No tzv lesnici sa bili do prs, ze postrek lietadlami je to ucinny postup na boj s lykozrutom.

Potom bolo chvilu ticho a zacala sa masivna tazba. Aj pri nej sa ukazuje, ze to lykozruta neriesi, no tzv. lesnici opat argumentuju, ze musia vytazit plochy napadnute chrobakom, aby sa nesiril. No ten sa siri a tak sa postupne tazi dalej a dalej (vid NT). Je nad slnko jasne, ze sa po case aj tento postup opusti.

Tak co teda funguje? Ukazuje sa, ze tzv. lesnici ani len netusia. V Rakusku som videl cely les smrekov odkorneny. Tie smreky boli mrtve, no lesnici tam odstranili koru a stromy tam nechali, hoci to nebola ziadna rezervacia. Ukazuje to, ze lesnickych postupov je viacero. U nas vsak z presadzovanych postupov priam smrdia peniaze, vobec v tom necitim starostlivost o les. :-(

PaliT

Boro, vieš čo znamená otáznik (?) na konci vety? Pozri si ešte raz, čo som napísal.

Ja osobne som zásadne proti hospodárskemu zasahovaniu v územiach, ktoré považujem za jadro tatranskej prírody. Mne vadilo už to, že som stretol v doline traktor a pilčíkov. Problém vidím akurát v tom, že štát nevykúpil pozemky, ktoré sú predmetom ochrany, ani nemáme vyriešené odškodnenie pre majiteľov lesov v susedstve rezervácií, ale to je úplne iná diskusia.

Faktom je, že časť obyvateľstva nedokáže akceptovať fakt, že príroda by si mohla zvoliť alternatívu hromadného úhynu stromov, potom počujem joj a ach, niečo by s tým lesáci mali urobiť...
Som ale presvedčený, že ľudia by sa mali naučiť akceptovať rozhodnutia prírody, ak sme jej nejaké územie vydali a nerobiť z toho drámu. Ešte pár rokov a zmladenie zakryje tú kalamitu. No a ponechané kmene stromov budú konečne zdrojom živín na plochách, ktoré sme celé generácie rabovali.

Peter61

rdbb: palec hore !
"les nekončí odumretím stromu"
Keď vidím padnutý strom alebo peň, po výrube alebo po vývrate, napadá ma, koľko rokov tam je.
Pri NPR niekde je táto úvaha troška zjednodušená:
ak bola vyhlásená napr. r. 1964, a odvtedy sa nerúbalo tak ten práchnivejúci peň má minimálne 64 rokov.
Diery a kopy hliny po vývratoch už bez dreva sú iné hádanky.

Rdbb

Tomka: práve že nejde o lykožrúta, ale primárne o zlý zdrav. stav smreka, kde dochádza k rozpadu drev. hmoty. To platí nielen pre Tatry, nielen stred. Európu, videl som to tento rok na jar i v Nórsku (tam úplne najhoršie sú na tom práve smrek. hosp. lesy, a ide často max. o 2 generáciu). Lykožrút je len urýchľovač procesu rozpadu, čisto prírodnému biotopu paradoxne prospešný a vysoko efektívny, keď sa drevná hmota dostane v divočine skôr k ďalšej fázi ako výživa ďaľšej generácii (-iám).

Boro: tu to nie je hosp. les. Ale nakoniec aj inde súčasný hospodári sú len vo vleku zlého zdrav. stavu smrečín, čo aj niekde dokonca výberkovo vyťažia, porast sa neozdraví, naopak zvyšok trpí viac minim. zhoršením mikroklímy, až po otvorenie porast. steny. A ťažká technika tvrdo devastuje osobitne tu, tunajšia krehká pôda toto nepoznala nikdy.
(a nakoniec čo i len k slušnosti k bezprostrednému susediacemu TPN)
Všeobecne: les nekončí odumretím stromu, i pre starší ako rubný je to len polovica jeho úžitkového veku, po spadnutí "žije" v biotope min. toľko rokov, čo na kmeni. Toto práve biotopu lesa obhospodarovaním uberáme a je to stav pre les iste neudržateľný. To jednoznačne najviac vidno na najstaršie obhospodarovaných smrekových monokultúrach v Európe, kde ide o cca 4. generáciu, u nás máme skúsenosť max. s 3.

Tomka

Boro
Ja nie som ani lesník, ani ochranár a preto sa snažím počúvať obidve strany. A myslím si, že až budúcnosť ukáže kde je pravda.
Máš pravdu, zabudla som to spomenúť, aj oni hovorili, že vďaka premnoženiu napáda aj zdravé stromy, ale to premnoženie okrem klimatických zmien zapríčinil svojim zásahom aj človek.
A prepáč, ale neboli to žiadne naivné kecy ochranárov, ale "kecy" vyštudovaných a aktívne slúžiacich lesníkov, ktorí v lese odpracovali už nejeden rok.
Zaujímalo by ma odkiaľ Ty berieš svoje neochvejné presvedčenie.

Peter61

na rovinku , Boro :
pred x rokmi si sa na hikingu vyjadril k ochrane prirody aj o ".....om elektrikárovi z Čergova".
To je možno dovod, preco z Tvojich prispevkov o ochrane prirody chytaju niektore menej odolne jedinca ochvat.

Boro

PaliT a Tomka, ja som sa len pýtal, ako sa rti to páčilo. PaliT ihneď vedel, čo by som ja tam urobil, i keď neviem odkiaľ to vie. A ty si mi dala malé školenie, ktoré bohužial je špatné. Môžem ťa ubezpečiť, že lykožrút ide do všetkých stromov a dokonca už napadá aj limbu.Žiadne choré alebo oslabené stromy. Áno, lykožrút tu bol vždy, ale nie v takom množstve, ako sa rozšíril v Tatrách. A môžem ťa ubezpečiť, že žiadny les nezíska nejakú "imunitu " či čo, proti lykožrútovi.To sú len naivné kecy ochranárov.

Tomka

Boro
V tomto roku som bola na dvoch zaujímavých exkurziách s lesníkmi a samozrejme ľudí zaujímal aj lykožrút. Celkom ma zaujali ich názory.
Lykožrút tu bol odjakživa, to že sa z neho stala teraz katastrofa je zapríčinené mnohými okolnosťami.
Po smrekovom dreve je veľký dopyt a tak sa začal hospodársky vysádzať aj tam kde na to nemá vhodné podmienky.
Umelou výsadbou smrekových monokultúr, klimatickými zmenami a ďalšími okolnosťami sa oslabovala hustota dreva a tým častejšie a ľahšie si s takým lesom poradí vietor. Výsledkom je kalamita.
Lykožrút nejde do zdravého stromu, ale vyhľadáva práve oslabené stromy.
Keď sa vyťaží kalamitné drevo, cez vyťažené holiny rýchlejšie odteká voda a okolitý les vplyvom sucha sa rýchlejšie oslabuje a lykožrút tam proste preletí.
Nikdy sa totiž nevyťaží úplne všetko - to totiž ani nie je v ľudských silách - vždy zostane nejaké ohnisko lykožrúta a kolobeh sa opakuje!
Drevo sa vždy ťažilo a ťažiť sa bude, bez neho sa nikto z nás nezaobíde. Ale na to sú práve hospodárske lesy, kde sa má hospodáriť tak aby sa vyťažilo čo najviac a čo najkvalitnejšie drevo.
V bezzásahových lokalitách by mal les dostať šancu získať prirodzenú imunitu voči škodcom.
Čo ma však najviac zaujalo, bolo s akou láskou a radosťou rozprávali títo lesníci o zachovaných pralesovitých úsekoch lesa, ako sa tešili z krásnych, starých majestátnych jedincov.
Myslím si, že ozajstní lesníci vidia za stromom les a za lesom stromy. Ale žiaľ tí, čo o tom v konečnom dôsledku rozhodujú - politici a developeri - vidia za každým stromom a lesom len eurá.

PaliT

Boro, ty by si tam poslal LKT a nechal pilčíkov vyholiť to ako Nízke Tatry? Príroda tam vyjadrila svoj názor na tie smrekové porasty, teraz už tam krásne dorastá zmladenie a nebude trvať dlho a nové porasty zakryjú staré rany.

Pridaj reakciu

Pridaním diskusného príspevku súhlasíte s podmienkami použitia hiking.sk.

Vriace fórum

Komentár

Matobee k článku: Chata Ipeľ V sobotu 13.4. som sa zastavil na Chate Ipeľ. Všetko v poriadku ako v Pavlovom komente. Slušne veľký altánok ale aj terasa chaty dobre poslúžia na oddych, úkry …

+ 6 ďalších príspevkov