Komentár
Lubo k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Paľo, posudzujme len to, ako píšeme o takýchto udalostiach my na HIKINGu. Za viac ako 20 rokov našej činnosti sme (verím) nikdy nespadli do skratiek a už vôbec …
+ 40 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov
Diskusná téma K článku: Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov
Zoznamov najvyšších vrchov geomorfologických celkov je publikovaných niekoľko, každý si môže vybrať. Pridanie ďalšieho by neprinieslo nič nové, len ďalšiu diskusiu o rozdieloch. A tak pre inšpiráciu pridám zoznam najvyšších vrchov, vŕškov a kót - bodov našich sedemdesiatich deviatich okresov.
Super práca, ale skús sa prosím ešte pozrieť na okres Levoča - podľa všetkého by najvyšším bodom okresu mal byť Furmanec s nadmorskou výškou 1 238 m.n.m.
mapy.hiking.sk/?x=20.64994…
Vďaka za príspevok a za opravu s redakciou zoznam upravime.
Najvyšším bodom chotára obce Mošovce je Smrekov 1441 m (na zelenej odbočke 5634V), ktorý je aj najvyšším bodom okresu Turčianske Teplice.
Peter palec hore urobiť si námahu s takýmto zoznamom.
ja som chodil na ZŠ v SL a učili nás na zemepise, že najvyšší vrch okresu SL je Minčol v Čergove - tak to je uvedené aj v tomto článku. realita je ale vrch v úplne inom pohorí. je to Čierna hora (1289 m) v Levočákoch, ktorá sa nachádza na hranici katastrov obcí Jakubany a Lomnička (obe sú v okrese SL) + v okrese je ešte zopár ďalších vrchov vyšších ako Minčol (Siminy, Zámčisko, Repisko atď.). tento školský fail dodnes nechápem..
Ďalej teda najvyšší vrch v okrese KK nemôže byť Čierna hora, ale podľa katastrálnej mapy je to vedľajšia Ihla (1282 m).
Celkom užitočný zoznam, väčšinu vymenovaných som pravdupovediac nenavštívil. Ale má viacero chybičiek.
Považská Bystrica.
Strážov (1213) bol najvyšším bodom býv. okresu Považská Bystrica (v rokoch 1960-1996), tento okres totiž tvorili 3 súčasné - Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Dnes je vrchol Strážova na hranici okresov Ilava a Prievidza. Pre okres Považská Bystrica sa uvádza niekedy mylne Strážov (1213), inokedy Veľký Javorník (1071 alebo 1072, tu je prostredný vrchol cca o 1 m vyšší než 400 m vzdialený západný, na ktorom je dvojkríž a výhľad). Tiež mylne. Najvyšším bodom okresu je nepomenovaný bod na lúke pod Strážovom, výška 1163 m.
Liptovský Mikuláš
Bystrá (2248) bola najvyšším bodom okresu aj kraja asi do roku 2007, potom sa okres zväčšil, lebo obce Pribylina a Východná získali späť územia od Vysokých Tatier (podobne ako neskôr Štrba). Väčšina ostatných cca 20 podtatranských dedín takýto nárok nemá, lebo im územie odňali ešte pred rokom 1948.
Východná (a tým aj okres LM) získala úzky pás cez Tri studničky po vrchol Kriváň (2494).
Levoča
Vojenský obvod Javorina zanikol 2011 a územie si rozdelili okolité obce, takže okres Kežmarok sa zmenšil, naopak Levoča, Sabinov a Stará Ľubovňa narástli. Takže nie Smrekovica (1200), ale už Furmanec (1238).
Stará Ľubovňa
Nie Minčol 1157 ale Čierna hora 1289.
Sabinov
Nie Minčol vyhliadka 1125, ale Kuligura 1250.
Kežmarok
Nie Čierna hora 1289, ale Ihla 1283.
Pripájam sa aj ja k opravám chýb. Domnievam sa, že v okrese LC je najvyšší kopec Javor 821 m n.m. nachádzajúci sa v pohorí Ostrôžky v katastri obce Divin. V článku spomínaný kopec Vrchdobroč 918 m n.m. aj napriek svojmu názvu evokujúcemu to, že patrí pod novohradskú obec Dobroč, prináleží do katastra Detvianskej Huty a teda do okresu DT.
Vrchol Strážova je na hranici okresov Ilava a Žilina a nie Prievidza.Približne 300m severne sa pripája aj hranica okr.PB a územie okresu Prievidza začína až v oblasti cca Lazový vrch.
V okrese Senica je najvyšší bod 660 m.n.m. pod Veterlingom (k.ú. Plavecký Peter).
dzakomoo ďakujem, ale až tak som sa s tým nenamáhal :). Vychádzal som z už dávnejšie publikovaného zoznamu: oddych-v-drahokamoch-slovensk… (časť tohto zoznamu je, aj s chybami, opublikovaná na wikipédii). Upravil som nejaké drobnosti a dohľadal, čo chýbalo... Okrem chýb zoznam nezohľadňuje zmeny v katastroch obcí, v oblasti Levočských vrchov po zániku vojenského priestoru Javorina, ktoré sa dotkli až štyroch okresov, ako popísal shatterhand a tým sa vysvetlil aj školský fail.
shatterhand vďaka aj za podrobné zdôvodnenie.
Ďakujem za opravu jaro.q a MilanS, tiež zapracujeme (na Smrekove som bol viackrát).
MiroBiker, čo sa týka lazu – osady Vrchdobroč, tá správou aj katastrom patrí ku Detvianskej Hute, ale rázcestie Vrchdobroč nad osadou 875m a aj samotný vrchol 918m (triangulačná tyč je na kraji lesa) sú na hranici okresov Detva a Lučenec a patria tak obom.
Dunajská Streda má najvyšší bod terénu 133,1 = koruna hrádze VD Gabčíkovo. Riadiaca veža plavebných komôr je ešte vyššia, ale to už je budova a nie terénny útvar.
PaliT :-)
noooooo konečne niečo zo spodného kopca* tabuľky !
Miro Č: Áno, Žilina, nie Prievidza.
Ešte oprava:
Partizánske - nie Javorový vrch 730, ale Hrubý vrch 740.
Trebišov - Mošník, ale nie vrchol 911, ale aspoň 100 m pod vrcholom, 894.
Čo sa týka zdroja, zdá sa mi trochu obskurný, nevieme ani kedy bol napísaný, kto je autor a z čoho čerpal. Vzhľadom na množstvo chýb mám obavu, že to neriešil v GISe ako výber najvyšších kót či vrstevníc pre jednotlivé polygóny, ale že pozeral do mapy a zapisoval.
Kosice-okolie nerozumiem preco prave zlatoidska hola, ked hned vedla je o par metrov vyssia Kojsova hola (Kojsovka).
Hranica okresu ide ponad chatu Erika Kojsovska hola je uz v okrese Gelnica