V Drienčanskom krase som aj navštívil Veľkú Drienčiansku jaskyňu, ale naozaj len od vchodu. Je v nej neuveriteľné množstvo netopierov, zem je pokrytá ich guánom a z hora neustále padá dážď netopierích výkalov. Musí to byť úžasný pohľad v podvečer, keď vylietavajú z jaskyne za potravou.

Veľmi pekne popísané túlacky po kraji, v ktorom poletuje Dobšinského duch. Len čo covid povolí, tak sa tam vyberieme. Mne sa veru páči keď osobnosť odpočíva v kraji svojho srdca. Aj náš posledný veľký básnik a rozprávkár Milan Rúfus leži v Závažnej Porube. Pre mnohých od ruky, preňho doma. A opatrne s tým Jurom pri Bratislave, Jurania, ktorí sa vôbec nesprávajú ako svätí, sú na to citliví. Svatý Jur, tak ako vždy. Este raz ďakujem za príjemné čítanie.

Pekný kraj, mne naviac blízky tým, že som v roku 1978 vojančil v R. Sobote.
Na okraj: vo Veľkom Blhu robia vynikajúce kozie syry
( kozinka.eu )

Mne sa ten kraj veľmi páči.
Prežili sme na Teplom vrchu krásnych 5 dní, ubytovaní v požiarnej zbrojnici - obec si aj takto privyrába.
Boli by sme zostali aj dlhšie, ale chodíme verejnou dopravou a toto je kraj kde cez sobotu a nedeľu sú obce odrezané od sveta - autobusová doprava chodí len v pracovné dni!
Pokorádzske jazierka sú síce zarastené, ale v máji to tam celkom pekne kvitne.
Treba opraviť - nie Čirna, ale Čierna obora.

Pekná reportáž z môjho rodného kraja.Drienčany boli v minulosti povestné aj zemiakovými brigádami nás študentov tisovskej SPŠCH,to boli časy.Hikory,Jervinky na takých bežkách sme behávali v 60-tych rokoch.V dnešných časoch Drienčany v lete ponúkajú obľúbenú akciu kulinárske dvory-ochutnávka domácich špecialít s okolitých dedín.V lete keď dobre zaprší je tu hubársky raj.

Boro, zasa su lepsie vyhlady pomedzi stromy. Tipujem, ze ked maju listy, tak by som z ruiny Blhu ani z Hradiska ziadne vyhlady nefotil. Inak, Danka mi tiez odporucala ist k Pokoradzskym jazierkam neskor, ale to by som chcel byt vo vyssich kopcoch.

Vlado, ten hrob som si vsimol, aj som zaregistroval ze je tam pochovany nejaky farar, len som si nevsimol aky :-). Slnecne hodiny som vynechal umyselne. Inak, poslal som Ti pred nedavnom e-mail.

Pekný príspevok zo zaujímavej lokality.
Málokto už dnes používa označenie kraja, resp. výraz Malohont.
Táto župa definitívne zanikla v roku 1850, odvtedy tento kraj patril do Gemerskej župy.
Len pre poriadok upresňujem, že časť popisovanej trasy - Drienčany, Teplý Vrch, Veľký Blh do Malohontu nepatrili.
Ak sa tam niekedy vyberiete tak v Drienčanoch odporúčam aj návštevu týchto dvoch lokalít: hiking.sk/…/hrob_rozpravkara.…, čo je hrob rozprávkára Pavla Dobšinského v areáli evnjelického kostola, v ktorom Dobšinský pôsobil. Bolo to pre mňa prekvapenie, čakal som, že taká osobnosť bude pochovaná na národnom cintoríne v Martine.
Tá druhá zaujímavá lokalita je kúsok za kostolom po hrebeni nízkeho vršku tu: hiking.sk/…/strazcovia_hodin.…, zaujímalo by ma v akom stave je teraz táto zaujímavá atrakcia.
A ešte k Borovej poznámke k hikóriám. Ako malý chapec, mal som asi 13 rokov so po otcovi zdedil lyže vyrobené z dreva hikórií. Všetci mi ich závideli, akurát boli na môje vek príliš dlhé, mali dva metre, a ťažké. Dnes by sa o nich dalo povedať že "dobre viedli stopu" proste nevedel som s nimi zatáčať a ak som nespadol bol som suverénne najrýchlejší na našej dedinskej psbe vo Vidinej.

Tá skorá jar príliš prírode nesvedčí. Než sa to zazelenia, je to takmer nepekné. A k tým hikóriam - z ich dreva sa vyrábali a ešte aj vyrábajú lyže. Inak- pekná túlačka.