až som slintal pri pohľade na tieto kopečky z fotky. vďaka aspoň za tento nečakaný pohľad. tento rok sa mi podarilo návštiviť Západné Tatry iba raz. Na druhej strane som prelomil nedostupnosť južného suseda, kde sa mi podarilo dostať 5x

Pekne.
V mladších rokoch som to dala dvakrát až do sedla Zábrať. Tajne dúfam, že ešte raz do tretice...
Ale vlani mi už aj Skriniarky dali zabrať!

Presne tak. Netusim, ci sa vobec v nejakom obchode predavali. V tych dobach bolo vsetko pod pultom, ak to vobec bolo. A v oblasti turistiky po obchodoch budem zrejme do konca zivota diletant.

Tote džvirata Martin ftedik ňetrimal.

tote mački nam ňebudze treba

Cez Tri kopy som siel iba raz a bolo to hodne davno. Mam vsak vesele spomienky na jedno stupanie do Banikovskeho sedla, ktore opisujes: "niekoľko serpentín nás privádza do Baníkovského sedla". Sli sme ho posledny den pred uzaverou a svah bol pokryty zladovatelym snehom. Nebolo ho vela, zo snehu trcalo kopec balvanov. Stupal som hore velmi opatrne, aby som nespadol, pretoze tie balvany by posobili ako velmi drsny smirgel. Sekal som si stupy a rozpraval som sa s kamaratmi, ktori boli par metrov podo mnou. Tych par metrov predstavovalo hodinovy rozdiel!

Aj my sme zvažovali ubytko noc predtým, ale nakoniec "šofér" usúdil, že je to zbytočné. Celý ten hrebeň by sme aj tak nedali.

Veru nie je nad to, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka :) pekne ste sa prešli, aj fotky krásne.

Ja som tam bol minulú jeseň tiež na otočku, ale radšej som si zajednal ubytko v Habovke a prišiel tam večer po práci, nech môžem na kopce hneď zrána. Vďaka tomu - a ľahkému batohu - som to dal ako vy, plus zvyšok hrebeňa až cez Volovec a Zábrať. Ešte aj počasie som mal na jednotku. photos.app.goo.gl/CJeAs1ygQ4E…