Martin, ja som nehovoril o rovine, tie smreky ťažili v pahorkatine okolo Schlögenu. Áno, 600+ metrov je pre smrečiny stále nerozum, ale kedysi im to zjavne fungovalo.

Potrebujeme sa vrátiť k pôvodnému drevinovému zloženiu. Bojovať proti prirodzenosti v prírode sa väčšinou nevypláca.

Včera som aj v Malých Karpatoch zízal na parádny holorub, ja dúfam, že toto postupne prestane byť používaná metóda kdekoľvek...

Samozrejme, listnate. Neboli na tych odlesnenych svahoch pod Stolicou tiez listnate lesy? Na vrchole si pamatam smreciny, ale tie svahy su dost nizsie. A spomenul som to preto, lebo napriklad na Teplom vrchu tazia v obore slusne (vyberkovo). Les nadobudne trochu parkovejsi charakter, ale zostava lesom.

Teda ta tazba stupla u nas skor, ako som to zaregistroval. Moze byt. Myslim si vsak, ze su oblasti, kde sa fakticky viac netazi, preto to v tych postihnutych nebude 2-nasobok spred 1993, ale viac. A to je uz celkom slusna katastrofa.

Pali tu spomenul tazbu podkornikovej kalamity kdesi na rovine pri Dunaji. Tam smreky nemaju co byt a ich vysadenie bolo v minulosti hlupostou. Ja som sa zasa bavil s lesnikom kdesi pri Semeringu a on vravel, ze planovanu tazbu odklada do nevidim, lebo je cena dreva tak nizka, ze sa mu ho tazit neoplati. Jedine co bol ochotny robit, bolo odstranovanie naletov a presvetlovanie krajov parciel. (Samozrejme, robil to v zime, ked je zem zamrznuta a traktor sa do nej nezabori pol metra.)

Martin,
nebude to tým, že tie obory sú prevažné v listnatých lesoch (Teplý vrch, Kočovce, Svodín – Veľké Ludince, Žuhračka, Betliar, Topolčianky, Biele Skaly, Trnavy...). Inak obory sú zaradené do kategórie „lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach“ v ktorých je iný model hospodárenia ako v hospodárskych lesoch.
Vetrové kalamity sa nevyhýbajú ani oborám. Napr. keď ideš po zelenej tz z Častej smerom na Sklenú Hutu tak môžeš vidieť „rúbaniská“ po kalamite v obore.
V tom linku nižšie máš údaje od roku 1993. Do roku 2003 bola ročná ťažba od 5,7 do 6,6 mil. m3 a od roku 2004 to postupne stúpalo od 7,6 po 10,1 mil. m3 s výrazným podielom ihličnatých drevín.
Inak v roku 2018 bol vývoz 2,1 mil. m3 a dovoz 1,4 mil. m3 gulatiny; narezalo sa 5,4 mil. m3 reziva...
Čo sa týka zásob tak každých 10 rokov sa robí tzv. národná inventarizácia lesov, pred spracovaním PSoL dalšia podrobná inventarizácia, na základe ktorej sa určuje výška výchovnej resp. rubnej ťažby...

Jaro, este cosi mam na srdci. Ked chodim u nas po horach, tak z casu na cas idem cez nejaku oboru (ci popri nej). A ako zazrakom, v oborach som si ziadne holoruby nevsimol. Je pravda ze nechodim cielene po nich, ale mam pocit, ze ked lesnici chcu, tak sa dokazu starat o les tak, aby ho kalamity nepostihovali.

Inak k tej tabulke. Mozne je aj to, ze sa z kazdych 3 kubikov do nej zanesu iba 2, ci menej. (Ako spieva Plihal v Pohadce: "dve sousta do kapsy a jedno do bricha".) Tak ci tak, nevidno na nej sucasny enormny narast tazby u nas.

Sú to oficiálne údaje z FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo):
fao.org/faostat/en/#data/FO
je potrebne zvoliť filtre a v záložke označiť „items agregated“, označiť „pivot table“, period a units a následne generovať tlačítkom „show date“.
Napr.: Slovakia / Profuction Qantity / Roundwood Total / označiť roky...

jaro.q odkiaľ je tá tabuľka?

V Rakúsku je tiež dosť kalamitnej ťažby, keď som išiel na bajku z Passau, dal som sa do reči s majiteľmi Gasthausu, čo vlastnia aj lesy a povedali, že im padli za obeť všetky smrekové porasty, že kapacity píl sú vybukované na 2 roky dopredu a teraz už len štiepkujú.

Mňa však zaujímajú zdroje dát, lebo bez toho sa v hodnotení nikam nepohneme.

Jaro, uz som Ti pisal vela krat, ze ked sa tazi vyberkovo, cize tak ze les zostava, tak mi to vonkoncom neprekaza. Takym sposobom si viem predstavit tazbu u nas aj na miestach ktore su momentalne bezzasahove. Vadia mi rozlahle holoruby. Chodievam do Rakuska casto, ale take cosi ako su tu obrazky v Stolickych vrchoch, ci holiny okolo Certovice, som tam veru nevidel.

Inak, tej tabulke nedoverujem. Dovodom nie je ze by sa mi zdalo ze sa v Rakusku tazi menej. Dovodom je to, ze poslednych asi 4-5 rokov sa u nas tazi podstatne viac ako prv (najma na statnom, sukromnici sa uz miestami ako-tak krotia). A to na tejto tabulke nevidno. Zrejme tam bude nejaky zadrhel ako chybajuca kalamitna tazba ci cosi podobne.

Ale ved napis svoj nazor. Podla Teba sa u nas momentalne netazi viac ako pred 4-5 rokmi? Demanovska dolina je v pohode?

Martin,
pre porovnanie ako sa ťaží v Rakúsku a na Slovensku podľa FAO:

Martin, treba to brat pozitivne. O co viac sa tazi u nas, o to menej sa tazi v Rakusku. No a aby si nemusel rozlisovat nase/ich tak si predstav, ze nasi dedovia (aspon moj isto) zili v Rakusko-Uhorsku (moj dokonca za cisara pana bojoval na Pijave). Vzi sa do ich koze a hned bude Tvoja vlast vacsia. Potom si mozes povedat, ze nejake lesy u nas predsa len zostanu. :-D A covek sa povznesie nad to, ze vo vychodnej casti jeho dzamahirije bacuju momentalne chmulovia. (Stale mi to je luto, ale aspon nech to je takto. - Smiech cez slzy.)

Ten prvý článok o rakúšanovi je proste krása - skvelá negatívna ukážka toho ako to tu na Slovensku funguje. Ten druhý bohužiaľ čítať nemôžem, ale už prvé vety vyzerajú sľubne. Len pre polku pohoria je už asi neskoro na záchranu.
Od pôvodného Stanovho článku sme už trochu odbočili, ale som proste rád že som to tam stihol ešte pred tými zločinmi. Mal som toto pohorie asi v top 5 najobľúbenejších.

A následne to odkúpil český podnikateľ Benýšek:

aktuality.sk/…/chcem-aby-sa-h…

daulagiri: aktuality.sk/…/ked-kalamita-p…

Ok možno som sa nechal trochu uniesť, len tých holorubov je na mňa na Slovensku už veľa.
Áno lesný zákon im to káže a keďže toto nieje žiadne chránené územie tak si tu v podstate môžu robiť čo chcú a aj to spravili. Ešte si spomínam že som kedysi zachytil info o tom že tu mal nejaké pozemky v prenájme rakúšan, ktorý tu potom ťažil. Samozrejme v budúcnosti toto les opäť bude, len ja sa ho už asi nedožijem. Inak nevšimli ste si či už sú tam vysadené nové stromčeky?

Čo sa týka tej ryhy, napadlo ma to lebo som to veľakrát zažil v iných oblastiach s podobným podkladom kameňo-hliny, kde som musel ísť vedľa lesom, lebo v ceste bola ryha hlboká a široká 1,5 m. A zo skúseností viem povedať že protierózne opatrenia na lesných cestách niesú u nás veľmi rozšírené. Píše sa o tom v knihách, realita je iná.

Otázne je minimálne, či naozaj treba robiť zvážnice takýmto spôsobom. V tejto publikácii lesníci hovoria presne o tom, ze treba približovaciu linku trasovať čo najviac po vrstevnici, aby sa zabránilo erózii: lesmedium.sk/…/index.html?pag…

V tomto prípade by som asi lesníkov až tak neodsudzoval, lebo tento zničený les je dôsledkom strašnej víchrice ktorá zničila polovicu Muránskej planiny - Fabova hoľa vyzerá rovnako. Lesníci tvrdia, že likvidácia polomov im vyplýva zo zákona. Ak je to tak, potom nie je čo riešiť , museli to urobiť. Že mal niekto z toho radosť a úžitok, to je už druhá vec.