Komentár
Jana T. k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (2) Adush, obdivuhodné! Šikovní ste! ;)
nová témaJana T. k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (2) Adush, obdivuhodné! Šikovní ste! ;)
nová témaMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Katka haha. Správne si postrehla s tými kravami. Presnejšie sa asi kŕmili senom. Bajočko som si tam všimol nejaké kopy. Aj keď som tieto veci, čo si si v texte …
+ 3 ďalšie príspevkySebastian.bena99: Práca Na Horách Dobrý deň , mám 24 rokov hľadám si prácu na horách. Ďakujem za ponuky.
+ 88 ďalších príspevkovTomas Vohlarik k článku: Jesenno-zimný Slavkovský štít ako vzdy nadherne fotky Peto. tak taketo krasne su vyhlady zo Slavkovskeho stitu. pri mojej navsteve sa mi podarilo minut kriz na vrchole kvoli hmle. ale nieked …
+ 3 ďalšie príspevkyMisoB: TuristickaMapa.sk - fórum Názvy zmeníme podľa aktuálneho stavu v teréne, možno predtým boli názvy TIM odlišné. Názov Dielnica sa z "technických" príčin nevykresľuje, lebo spadá práve na …
+ 3327 ďalších príspevkovWaldi k článku: Cerová vrchovina je pohorie s magickým hradom a skalným vodopádom. Pozrite si deväť najkraších túr v ňom Dovoľte, aby som týmto vyjadril najhlbšie uznanie a obdiv k nájdeniu tejto lokality, ktorá je zatiaľ vhodná pre pohyb hajkerov po vonku. V zmysle štúdie "Odhad …
+ 5 ďalších príspevkovPeter61: Expresky "Jako reklama na bd expresky působivé, ...samozřejmě přeju uzdravení a příště více cest na OS." lezec.cz/clanek.php?key=18426…
+ 95 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nový návštevný poriadok v Tatrách rozširuje možnosti pre skialpinizmus, no pridáva nové povinnosti a zakazuje vstup so psom do vysokohorského prostredia JAMES : Obsah kurzu ľahkého horolezectva, leto aj zima. horolezecka-skola-james.sk/do…
+ 27 ďalších príspevkovPaliT k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Najväčší problém je, že táto PR bitka sa nedá vyhrať. Vládnej garnitúre sa podarilo obsadiť mediálny priestor a vystrašená verejnosť, ktorá nemá takmer nijaké r …
+ 47 ďalších príspevkovK článku: Prístrešok Golgota pod Kojšovskou hoľou
nová témaVladeno k článku: Začína jarná uzávera vo Vysokých a Západných Tatrách. Čo je v tomto období povolené? Najlepšia a najrozumnejšia reč Hajkingu za posledné roky. Howgh.
+ 15 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (1) Parádna dovča Adush, nie len turistika, ale aj kúpanie a kultúrne zaujímavosti. Tak to mám rád aj ja. Páči sa mi ako si opísala aj tie praktické rady ohľadom rô …
+ 4 ďalšie príspevkyJanabilesova k článku: Ľubova útulňa na Chotári Neviem poskytnut informacie, tento rok sme boli v inej časti Zázrivej. Odporúčam, kontaktovať majiteľa. Ak by boli nejaké nové informácie, prosím napísať do di …
+ 4 ďalšie príspevkyDaulagiri k článku: Zimná Krížna so záchrannou akciou Krásne končiny, bol som tu aj v takýchto podmienkach a tie výhľady dobre poznám. No terén a tie okraje snehových "útesov" sú zradné. Chlap mal šťastie že asi ne …
+ 5 ďalších príspevkovMatobee k článku: Prístrešok Sečianske lazy pod Babami Henrich pekný prístrešok a dobrý tip :-) Akurát ma zarazilo, že si naň vôbec nespomínam, iba na Chotú horu a pritom nevyzerá až tak novo. Išiel som touto žltou …
nová témaZabka k článku: Jarný výstup na Žľab a útulňu Zemlianku z Drietomy Martin ďakujem:) Rada navštevujem okolie Trenčína a vždy sa tam rada vraciam. Ty si mal tiež pekný zážitok aj fotky sú toho dôkazom:) Prajem pekné jarné potulky …
+ 1 ďalší príspevokAnna.lenkeyová k článku: Cerovou vrchovinou - zabudnutou kráskou Gemera Tu je ozaj krásne. Tiež sme to pochodili trikrát, úžasne krásny kraj je to. Prvýkrát sme išli z Blhoviec na Gudu a pokračovali na Steblovú skalu a do Hajnáčky, …
+ 17 ďalších príspevkovKladivir k článku: Kratšie výlety: Hrad Hajnáčka, rozhľadne, Červená a Biela skala, Matka Božia a Štúrova lavička Radosť už len čítať, asi prekonáme lenivosť a niekam sa vyberieme...
nová témaMatobee k článku: Chata Ipeľ V sobotu 13.4. som sa zastavil na Chate Ipeľ. Všetko v poriadku ako v Pavlovom komente. Slušne veľký altánok ale aj terasa chaty dobre poslúžia na oddych, úkry …
+ 6 ďalších príspevkovMatobee k článku: Jarný ťah z juhu na sever: Šahy – Hontianske Nemce Maťo veru vyrazil som v sivejšom marci na juh za už trošku veselšou krajinou. Zažil som pred 2 rokmi Krupinskú planinu okolo Bzovíka v zelenom a sviežom máji v …
+ 27 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec.
Prepáčte nevecný príspevok: SUPER !!!!
Pre mňa naozaj obohajúci príspevok . Autorovi veľká vďaka ! Občas tam zablúdim , je to nádherný kraj.
ďakujem za ohlasy. Áno, je to veľmi pekný kraj, ale dosť zabudnutý. Akurát v utorok som tam bol zas služobne na meračke.
Oprášil som staré poznámky a zistil, že prvý krát som tu bol 11.3. 1992. 10.3. som vyrazil z Očovej, prespal v senníku v Sučej doline a cez D. Hutu a Táňovo sa dostal do Hámra a ten deň skončil v Šoltýske.
Od Táňova nebolo značenie nič moc, ale bolo už počut temný hluk ťažkých zemných strojov.
Tvoj/Váš článok je takmer encyklopedický, nabitý informáciami.
Vyborny clanok Tomas, mam rad taketo navraty do minulosti. Musel si si pozhanat a prestudovat vela zdrojov. Tento zabudnuty nadherny kut Slovenska si zasluzi propagaciu. Kedysi tu pulzoval culy zivot s ludskymi osudmi. Dnes tu nachadzame sice opustene ruiny domov, ale aj nadhernu divoku prirodu. Je tu minimum turistov, co je idealne pre relax duse a tela. Stale je tu vsak husta siet
udrziavanych lesnych ciest aj asfaltovych vhodnych na tulacky ako na peso tak aj na MTB.
Už som to tu písal - "cesty sú pamäťou krajiny". Cesty k už neexistujúcim samotám,
na už neexistujúcich úzkokolejných železničkách apod apod.
Pekne Tomáš.
Kraj okolo Málinca si už dávno chceme obzrieť.
V prvom rade chcem Tomášovi za jeho pútavý článok veľmi poďakovať, veľmi ma potešil. Ako človek z regiónu si nesmierne vážim, keď sa sem niekto zatúla a objaví jeho neprávom opomenutú krásu a tajomnú atmosféru.
(Mikro)Regionálne dejiny sú však vždy ošemetnou záležitosťou, všeobecné encyklopedické údaje sú príliš robustné a "miestne" dostupné zdroje málokedy presahujú kvalitatívnu úroveň "miestnych rozprávaní". Preto chápem, že nie je ľahké sa v dejinách lokality zorientovať a ešte ťažšie z toho poskladať ucelenú mozaiku čitateľsky atraktívneho článku. Svoje faktické poznámky zasielam priamo autorovi a nechám na ňom, či ich do svojho článku zavedie.
Ešte raz srdečne ďakujem a priamo sem pripájam len tri zásadnejšie pripomienky:
výstavba vodárenskej nádrže Málinec rozhodne nezačala v r. 1989, ale už v r. 1986. Wikipédia je fajn vec, ale údaje z nej je vždy dobré si ešte preveriť (najmä keď samotný zdroj, na ktoré odkazuje wiki heslo, hovoria niečo iné ;) ).
spomínaný liatinový kríž nebol osadený Jánom Kurčíkom v roku 1944 pri osade Hrozinovo. Pôvodne, od toho roku 1944, bol osadený na hornom (severnom) konci osady Hámor pri dome Vengrínovcov. Na mape 1:10000 z r. 1963 je zaznačený na pôvodnom mieste, na rozdiel od Hrozinova, kde kríž nebol (ags.cuzk.cz/…/openmap.html?ty…). Po likvidácii osady Hámor v priebehu výstavby vodárenskej nádrže bol kríž, ako pripomienka osady, prenesený k preloženej hlavnej ceste práve k osade Hrozinovo niekedy koncom 90. rokov 20. storočia. Podľa údaju miestnych bol dokonca pod betónovú plochu za liatinovým krížom uložený pôvodný kríž z veže hámorského kostola, ktorý prežil nezničený odstrel stavby.
vysídľovanie oblastí, ktoré v súčasnosti patria do ochranného pásma nádrže, síce začalo v 60. rokoch 20. storočia, ale v tom čase určite nesúvisel s prípravou stavby priehrady. Koncom 50. rokov bolo totiž v rámci štátneho plánu zalesňovania prijaté rozhodnutie, že v oblasti masívu Bykovo sa zalesnia časti osídlenia nad nadmorskou výškou od 500 – 600 m.n.m. Obyvatelia tejto oblasti boli mnohokrát veľmi represívnymi spôsobmi donútení vysídliť sa, aby ich hospodárstva ustúpili umelo vysadeným smrekovým a a na niektorých miestach smrekovcovým monokultúram. Ďalšie vysídľovanie postupne pokračovalo najmä po zákaze súkromného roľníckeho hospodárenia v r. 1974 a dokončené výkupom obytných objektov pre stavbu nádrže v 80. rokoch.
Len som sa zapudol podpísať, odoslal som ho skôr, ako som pripojil meno. Nejak nemám skúsenosti s pridávaním príspevkov, a popravde ani neviem, že som do účtu niekedy zadával nickanme :D.
S pozdravom,
Jano Čáni
Zabudli ste na Štefanovce a Imrichovce - dnes sú to Dedinky v Slovenskom raji.