Zabudli ste na Štefanovce a Imrichovce - dnes sú to Dedinky v Slovenskom raji.

V prvom rade chcem Tomášovi za jeho pútavý článok veľmi poďakovať, veľmi ma potešil. Ako človek z regiónu si nesmierne vážim, keď sa sem niekto zatúla a objaví jeho neprávom opomenutú krásu a tajomnú atmosféru.
(Mikro)Regionálne dejiny sú však vždy ošemetnou záležitosťou, všeobecné encyklopedické údaje sú príliš robustné a "miestne" dostupné zdroje málokedy presahujú kvalitatívnu úroveň "miestnych rozprávaní". Preto chápem, že nie je ľahké sa v dejinách lokality zorientovať a ešte ťažšie z toho poskladať ucelenú mozaiku čitateľsky atraktívneho článku. Svoje faktické poznámky zasielam priamo autorovi a nechám na ňom, či ich do svojho článku zavedie.
Ešte raz srdečne ďakujem a priamo sem pripájam len tri zásadnejšie pripomienky:

• výstavba vodárenskej nádrže Málinec rozhodne nezačala v r. 1989, ale už v r. 1986. Wikipédia je fajn vec, ale údaje z nej je vždy dobré si ešte preveriť (najmä keď samotný zdroj, na ktoré odkazuje wiki heslo, hovoria niečo iné ;) ).

• spomínaný liatinový kríž nebol osadený Jánom Kurčíkom v roku 1944 pri osade Hrozinovo. Pôvodne, od toho roku 1944, bol osadený na hornom (severnom) konci osady Hámor pri dome Vengrínovcov. Na mape 1:10000 z r. 1963 je zaznačený na pôvodnom mieste, na rozdiel od Hrozinova, kde kríž nebol (ags.cuzk.cz/…/openmap.html?ty…). Po likvidácii osady Hámor v priebehu výstavby vodárenskej nádrže bol kríž, ako pripomienka osady, prenesený k preloženej hlavnej ceste práve k osade Hrozinovo niekedy koncom 90. rokov 20. storočia. Podľa údaju miestnych bol dokonca pod betónovú plochu za liatinovým krížom uložený pôvodný kríž z veže hámorského kostola, ktorý prežil nezničený odstrel stavby.

• vysídľovanie oblastí, ktoré v súčasnosti patria do ochranného pásma nádrže, síce začalo v 60. rokoch 20. storočia, ale v tom čase určite nesúvisel s prípravou stavby priehrady. Koncom 50. rokov bolo totiž v rámci štátneho plánu zalesňovania prijaté rozhodnutie, že v oblasti masívu Bykovo sa zalesnia časti osídlenia nad nadmorskou výškou od 500 – 600 m.n.m. Obyvatelia tejto oblasti boli mnohokrát veľmi represívnymi spôsobmi donútení vysídliť sa, aby ich hospodárstva ustúpili umelo vysadeným smrekovým a a na niektorých miestach smrekovcovým monokultúram. Ďalšie vysídľovanie postupne pokračovalo najmä po zákaze súkromného roľníckeho hospodárenia v r. 1974 a dokončené výkupom obytných objektov pre stavbu nádrže v 80. rokoch.

Pekne Tomáš.
Kraj okolo Málinca si už dávno chceme obzrieť.

Už som to tu písal - "cesty sú pamäťou krajiny". Cesty k už neexistujúcim samotám,
na už neexistujúcich úzkokolejných železničkách apod apod.

Vyborny clanok Tomas, mam rad taketo navraty do minulosti. Musel si si pozhanat a prestudovat vela zdrojov. Tento zabudnuty nadherny kut Slovenska si zasluzi propagaciu. Kedysi tu pulzoval culy zivot s ludskymi osudmi. Dnes tu nachadzame sice opustene ruiny domov, ale aj nadhernu divoku prirodu. Je tu minimum turistov, co je idealne pre relax duse a tela. Stale je tu vsak husta siet
udrziavanych lesnych ciest aj asfaltovych vhodnych na tulacky ako na peso tak aj na MTB.

Oprášil som staré poznámky a zistil, že prvý krát som tu bol 11.3. 1992. 10.3. som vyrazil z Očovej, prespal v senníku v Sučej doline a cez D. Hutu a Táňovo sa dostal do Hámra a ten deň skončil v Šoltýske.
Od Táňova nebolo značenie nič moc, ale bolo už počut temný hluk ťažkých zemných strojov.
Tvoj/Váš článok je takmer encyklopedický, nabitý informáciami.

ďakujem za ohlasy. Áno, je to veľmi pekný kraj, ale dosť zabudnutý. Akurát v utorok som tam bol zas služobne na meračke.

Pre mňa naozaj obohajúci príspevok . Autorovi veľká vďaka ! Občas tam zablúdim , je to nádherný kraj.

Prepáčte nevecný príspevok: SUPER !!!!