martin knor
Hej aj ja ľutujem. Podľa pôvodného plánu sme tadiaľ mali ísť. No človek mieni...
Sidorovo nás nečakane zmohlo a času bolo akurát na presun do útulne. No určite sa do tých miest vrátim, je to parádny kus divočiny.

Skoda, ze Vam to nevyslo na Borovinsko a na Ostre. Tie miesta sa mi pacili najviac. Brankovsky vodopad treba navstivit v aprili, ked ma vody habadej.

Patrik, prechod tým hrebeňom v potemnelom počasí osamote bol ozaj trochu strašidelný, ale už som zvyknutý, zažil som také viackrát. Ten lejak ma chytil práve na vrchole a mal som čo robiť aby som sa nešmykol a nedolámal. A to vedomie že salaš je tak blízko a mohol som byť v suchu, to je život.

My sme šli hrebeňom cez Úplazy vo februári 2019. Vtedy nám cestu skomplikoval polom pred Bohúňovom (stromy na sebe a do toho cca 80 cm snehu), vytrápili sme sa (stratili skoro hodinu)kým sme to prekonali, nakoniec sme museli neplánovanie bivakovať na vrchole Salatína, kvôli nedostatku času. Neviem či je tam už chodník prerezaný, ale pozor na to. Inak ten hrebeň mám veľmi rád, bol som tam už viackrát, príde mi to ako ešte väčšia divočina.

Daulagiri
Ďakujem za zastavenie, som rád že sa článok páčil. :)
Uf, tú strminu v daždi vôbec nezávidím. My sme mali veľký problém zísť dolu bez pádu aj v relatívne suchom a slnečnom dni.
Keď si predstavím atmosféru osamoteného človeka na opustenom hrebeni v búrke a divočine, no, muselo to byť trošku aj strašidelné či nie?
ade.e
Ďakujem za úprimnosť, cením si ju. Nevylučujem, že pre nezainteresovaného človeka sa môže javiť úvod zdĺhavý, no subjektívne som tam chcel zakomponovať všetko, od nečakaného odrieknutia akcie až po naozaj krásnu cestu autobusom. Čo sa týka útulne, veru nevymyslel som si nič, všetko čo si videl na foto a čítal v texte je pravda, do prílohy pridám ešte pár detailnejších fotiek pre lepšiu atmosféru :)
Smrečinske sedlo môže byť zaujímave. Ja sa v zime chystám navštíviť susedný hrebeň Brankova - ten Salatínsky s prespaním v útulni povyše Ludrovej.
Martin Cho
Ďakujem za milé slová, som rád že som Vám dokázal cez text vrátiť krásne spomienky na turistiku. Všetka česť že ste to stihli za jeden deň, musela to byť riadna fuška. Vodopád nesklamal ani mňa, aj keď som čakal trošku tej vody viac. :) Snáď potešia aj ďalšie moje články.

Pekné fotky, výborne napísané. Spomienky ožili. My s manželkou sme to dali pred 2,5 rokmi opačne za jeden deň z Podsuchej do Bieleho potoka a odtiaľ autobusom spať k Bodege k autu. Blížime sa k 70 a ťažké batohy či nocľahy v hororových kolibách už nevyhľadávame. Hanbili sme sa že sme dovtedy nevideli najvyšší vodopád NT. Nás nesklamal, bol impozantný. Akurát že strieľal skalné úlomky, ktoré by človeka dokázali riadne dokaličiť. Ďakujem za príjemné čítanie. Máš básnické črevo. Teším sa na ďalśie príspevky.

Trocha zdlhavy prolog k jadru, az ma to mierne odradzalo, ale kvoli krasnym sceneriam na Brankove, ktore si pamatam z mojej davnej navstevy, ma predsa len neodradil od docitana a na ta kanapu z fotky som bol tiez zvedavy, co o nej popises. Ale kazdy ma svoj styl, takze nevadi. :)
Ako som pisal, bol som na Brankove, ale zial hned po zlezeni snehu, tak nebolo velmi krasne, ako je tomu v lete a ako som mohol vidiet na fotkach. Hlavne ta velka luka je paradna a pacila sa mi aj tvoja uvodna fotka. :)
Od mojej prvej navstevy Brankova ubehli 4 roky a odvtedy som planoval tam zajst. Najidealnejsie s prespatim na tom salasi. Ale ked som videl fotku utulne, kde ste spali aj vy, tak hadam by sa aj tam dalo. Aj ked to tam vyzera riadne hororovo. Nevymyslel si si to s tym krizom a nozom? Vyzera to vselijak..
A nakoniec. Brankov je jedno z dvoch miest z NT, ktore sa mi obzvlast paci. Nieje to ako dianica na hlavnom hrebeni a ani hole bocnych hrebenov. Je to taky mix lesa a opustenych horskych luk, kde nehrozi stretnut davy ako na Dumbieri ci Chopku a navstevnik tam nachadza pokoj..
PS. Rovnake miesto je aj na opacnej vychodnej strane, tiez na boku a to v Smrecinskom sedle.
CLanok potesil a hadam na dalsi rok tam uz zajdem.

Tento brankovský hrebeň je ozaj čarovný, šiel som ho v podobnom počasí pred pár rokmi sám. Na najvyššom Brankove ma chytil lejak aj tú strminu k salašu som v ňom schádzal, bolo to náročné.
Príjemný dramaticky podaný opis zážitkov a pekné fotky.
Pri vodopáde som bol naposledy na jar tohto roku, ale napr. teraz v tomto povodňovom období by bol určite úchvatný.

Tomka
A najlepsie na tom vsetkom je ta samota. Opusteny hreben so strmymi zrazmi. Hlboky les kde v blate neboli ziadne odtlacky topanok len stopy zvierat. Ozaj prespikovana atmosfera divociny. A co sa tyka vodopadu mas pravdu. V lete je to skromny prudik, no v zime sa meni na majestatneho zamrznuteho obra. Urcite tam pridem aj v zime, fotky so spravnou kompoziciou by mohli byt skvele.
Boro
Dakujem pekne, vo mne ale v poslednej dobe panuje smutok nad kaprom fatranskym. Vsade nedostupny. Viem ho este niekde “chytit”?

Uf,uf, paráda a samá radosť.

Pekný článoček. Dobre padol v tomto upršanom ráne a oživil spomienky na tie krásne miesta.
Výhľady zo Sidorova patria medzi naj, horské lúky na Brankove tiež nemajú chybu a Kurucká skala je úchvatná. A hoci mám radšej živú vodu, ako tú zastavenú v čase, musím uznať, že Brankovský vodopád je zaujímavejší v zime - vytvorí sa tam nádherný ľadopád.

Mirino
Hej, podobá sa na hrivnáka ale po pravde som si ho všimol tiež až keď som spracovával fotku :D

Lubo, mkosik, Jana T.
Ďakujem pekne, som rád že sa fotografie páčia, aj keď veľkú časť pochvaly si zaslúži hlavne samotná príroda. :)

Pekné fotky.

Pekné dramatické fotky. Ten holúbok bol hrivnák?

Skvele fotky

Nááádhera...!!! ;)