Komentár
Daulagiri k fotke: Glanzenberg 793 m.n.m. Je to pekná lokalita, musím sem zas niekedy zájsť.
nová témaDaulagiri k fotke: Glanzenberg 793 m.n.m. Je to pekná lokalita, musím sem zas niekedy zájsť.
nová témaDaulagiri k fotke: Rajská záhrada Krupinice Na prvý pohľad to pôsobí ako lesopark, krásne...
nová témaDaulagiri k fotke: Medovarské kamenné pivnice Pekná drobnosť, ktorá poteší pri potulkách.
nová témaJana T. k fotke: Strapatá veža Strapatá... s dzindzikom. :) Naše kura. ;)
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Nádherný deň Toto bol úžasný deň, my sme boli na vrchole Patrie tam v horách oproti ;-)
nová témaJanabilesova k fotke: Spod Požehy Hrebeň Požehy
+ 2 ďalšie príspevkyDaulagiri k fotke: Fačkovský vodopád Je to tam zaujímavé, hlavne vyzeral super ten stupeň vzadu, ale keďže bolo tak málo vody nepokúšal som sa k nemu prepracovať bližšie. Hádam v budúcnosti keď bud …
+ 2 ďalšie príspevkyDaulagiri k fotke: Veľká Vápenica IV Pekné, dávno som na tomto vrchu nebol, ale ešte tu mám nejaké resty.
nová témaDaulagiri k fotke: Na hrade Minimalistické, ale pekné. Sem sa už dlho chystám, snáď čoskoro...
nová témaDaulagiri k fotke: Kameň na kameni V týchto sopečných pohoriach je ukrytých toľko skalných útvarov že ich človek do konca života nepochodí :-)
+ 1 ďalší príspevokAdina k fotke: Tam, kde medvedí cesnak Veru je. Bola som prekvapená. Na týchto miestach som také množstvo nečakala :-).
+ 1 ďalší príspevokJanabilesova k fotke: Schátraná Korytnica Smutné... podobný pocit z Korytnice sme mali aj my...
+ 2 ďalšie príspevkyTatranka7 k fotke: Jarné potešenie Sú to len podbelové ostrovčeky v poli...takto som to zachytila,ako by to bolo veľké pole...vďaka vám všetkým...
+ 3 ďalšie príspevkyTomka k fotke: Cez dráty Skalná stena zvaná Chrámový štít. Nádherný kopec. :)
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Sokolia skala Sranda. Ale stane sa aj takto v domácom pohorí, že sme o niečom netušili. :-) Ja som napríklad takto netušil o kamennom okne nad Motyčkami a dozvedel sa len z H …
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k fotke: Rozoklaná Strapatá Veru tiež som sa ocitol po dlhšom čase. Teším sa na jesenný záber. :-)
+ 1 ďalší príspevokMatobee k fotke: Salatín spod Strapatej Veru Lacko. Ale ostražito som išiel s menšou dušičkou. Kedže je to tu poriadne medveďovo ako napríklad okolo Sinej. :-)
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k fotke: Veľká Vápenica III Chcelo by to mať bližšie tie zasnežené smreky, aby nebolo v popredí toľko prázdneho priestoru. Ale ten oskar sa dobre trafil.
nová témaMatobee k fotke: Sivý kameň Chlapci išiel som tadiaľto v deň keď sme boli všetci traja v októbri 2023 na Vtáčniku. Veru pekné miesto aj v jesennom šate. :-)
+ 1 ďalší príspevokJnezky k fotke: Túlanie sa v Malých Karpatoch Pekné :)
+ 2 ďalšie príspevky
Diskusná téma K fotke: Stužica
Diskusná téma K fotke: Stužica
Prales Stužica vo východnej časti Bukovských vrchov - Polonín. Človek zostane stať v nemom obdivu pred majestátom takýchto obrov, pri predstave, že takýto buk tu rastie možno 300 rokov a viacej.
zase ...to nie je ten prales Stužica o ktorom sa bavíme, v roku 1908 tam ešte záver údolia rieky Stužica nepatril. Sám si to napísal, že až od roku 1965 ... ale vráťme sa na začiatok. Napísal si: "Ako zaujímavosť uvediem, že záver údolia Stužickej rieky kedysi patril Ukrajine. Ešte aj dnes možno rozpoznať starý násyp lesnej úzkokoľajky z Ukrajiny a jej premostenia" Vo mne tá veta zanechala pocit, že záver údolia stužickej rieky patril kedysi Ukrajine preto, lebo tam ešte dnes rozpoznať starý násyp železničky ... tak som napísal že skôr opačne, že preto, lebo obec Stužica a celá Podkarpatská Rus patrila ČSR ... a odvtedy mi to dokazuješ. Nášho sporného územia sa dotkla len informácia o súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stužica, čo si napísal: "Po súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stará Stužica (súčasná ukrajinská Stužycja) bola na ňom (predvrchol Kremenca) v polovici 19. storočia vytýčená nová župná trojhranica, (čím záver údolia Stužickej rieky pripadol k slovenskej Novej Sedlici)." Áno máš pravdu, dovtedy by sa moho povedať, že to "patrilo Ukrajine", ale od tohto roku tj cca 1850 sa s tým nehýbalo. A potom píšeš stále o inom území a skoro vo všetkom s tebou súhlasím. Ale o čom by sme pri pive debatili, nie ??? Máš pravdu. :-)
Ing. Viliam Stockmann, CSc. píše v odbornom časopise – Ochrana prírody Slovenska 2/2002, v článku „Prvá Československá republika z pohľadu ochrany prírody“ na strane 3:
„Na Podkarpatskej Rusi bol v roku 1908 vyhlásený Prales Stužica „Jasan“ pod Raukou.“ Článok je doplnený mapou ČSR, kde je jasne vyznačené, že rezervácia Prales Stužica leží na území vtedajšej Podkarpatskej Rusi nie Slovenska.
Waldek, keby si uviedol nejaký dôveryhodný zdroj a venoval sa priamo téme, čo si doteraz neurobil, tak by bolo čo riešiť. Takže čakám na konkrétny prameň.
Funtthomas, buď nevieš o čom píšeš alebo to nechceš vedieť ... keď poviem, že les nie je modrý a slnko je žlté, budeš tu písať romány o tom, že slnko je žlté ... :-(
heh, chcel by som tu metodiku zaradenia porastov do Pralesov vidiet, niekde su aj mladiny a bukove monokultury, naopak, niektore typicke pralesovite porasty su vynechane (napr. PR Kyjov, porasty na Malom Bukovci v Poloninach...)
Waldek: pozri napr.: 209.85.135.104/…/jizda2003slo…
joffre, to som ani nešpecifikoval, ale dík za doplnenie. A je správne, keď nie je zaradený nepôvodný porast Stužice do svetového dedičstva.
musim ta Funttomas trosku poopravit, vyrubana cast Stuzice pocas okupacie Madarskom, nie je v zozname Prirodneho dedicstva Unesco... ostatne porasty tam su...
Waldek, mohol by si konkretizovať, ktoré tvoje slová som potvrdil? Nie je mi jasné, čo presne myslíš. Navrhujem štýlovú piváreň s českým čapákom na pešej zóne Mukačeva.
Pro zajemce foto nejvetsi jedle, ktoru sme nasli v r. 2005 je na
xs.to/xs.php?h=xs224&d=0…
Funttomas, len si potvrdil moje slová, ale navrhujem, aby sme v debate pokracovali pri pivom poliatych stoloch niekde v Mukačeve :-)
Pekné :-)
Keď som poprvy raz bol v Stužickom pralese, bol som fascinovaný obrovskými jedlami, ktore sme vtedy našli štyry. Také obrovské, že sme traja neboli schopný urobiť reťaz dookola tej najväčej. Niekde som čítal, že tieto stromy vymierajú. Neviem či odvtedy preložili červenú značku, ale keď sme sa išli pozrieť v roku 2005 (z tej doby je fotka), najväčia jedla, ktorú sme našli bola padnutá na zemi mohla mať tak 1,5m v priemeru a jedna okolo 1m v priemeru pri chodniku bola suchá. Našli sme krásne jedle aj buky a javory, nádherné stromiská, ale ... Teraz hľadám, či mi z toho vandru nezostala dajaká fotka.
Waldek, informáciu o závere údolia Stužickej rieky dávno patriaceho k podkarpatskej obci Stužycja v súčasnej Ukrajine „nemám z brucha“ ale z hodnoverného zdroja – Miroslav Buraľ, Poloniny (turistický sprievodca) z roku 2004. Pán Buraľ je miestny ochranár a znalec slovenských Polonín na slovo vzatý. Preto vyberám z jeho textov. Texty v zátvorkách sú moje doplňujúce komentáre.
Strana 23 – 24: Vrchol Temný na hrebeni Príkreho (severne od Novej Sedlice). Do polovice 19. storočia týmto hrebeňom (Čierťaž – Príkry – Packova Kýčera…) prebiehala župná hranica medzi Zemplínskou župou (na území dnešného Slovenska vrátane údolia /povodia/ Zbojského potoka) a Užskou župou (na území dnešnej Ukrajiny so sídlom župy v Užhorode vrátane údolia /povodia/ Stužickej rieky). Vstup do Národnej prírodnej rezervácie Stužica. NPR vyhlásená na ochranu bukových, jedľovo-bukových a javorových lesov pralesovitého charakteru. Ochrana stužického pralesa má dlhú tradíciu. Už na konci 19. storočia uhorská akadémia vied za účelom ochrany reprezentatívnych lesov navrhla na ochranu sieť rezervácií po celom Uhorsku. Jednou z nich bola rezervácia medzi Kremencom a Veľkou Rawkou na ochranu bukových lesov. Vyhlásená bola v roku 1908 pod názvom „Stužica – Jasan“ na výmere 331,8 ha. Po pripadnutí bývalej Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu sa celá rezervácia stala súčasťou dnešnej Ukrajiny. Slovenská časť Stužice bola za chránenú vyhlásená v roku 1965 na výmere 761 ha. Lesná železnička postavená v roku 1940 z obce Nová Stužica (súčasná ukrajinská Stužycja). Dátum výstavby je viditeľný na premostení, ktorý vyryl jeden z robotníkov. Jej prevádzkou bolo vyrúbaných v Stužici 110 ha lesa, ktoré sčasti boli zalesnené nepôvodným smrekom. Samotný vrchol Kremenca sa nachádza východnejšie, už mimo územia Slovenska. V minulosti bezvýznamný vrchol s pôvodným názvom „Rouny verch“. Po súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stará Stužica (súčasná ukrajinská Stužycja) bola na ňom (predvrchol Kremenca) v polovici 19. storočia vytýčená nová župná trojhranica, (čím záver údolia Stužickej rieky pripadol k slovenskej Novej Sedlici).
Kazdopadne, velke dik za fotku z tychto koncin, su mi taaak vzdialene.. no urcite sa tam raz vydam, mozno uz toto leto.