Pozeram, ta rekonstrukcia mosta zrejme spocivala v tom, ze na muriky lemujuce vozovku dali skarede kvadre.

Ja by som sa aj rada s niekym vybrala na nejaky vander...
Otazka je, co by na to povedal moj manzel :D

Gusto: Mne skor pride tato doba nesmierne pokrutena, ked zena sa musi automaticky bat ist s chlapom na viacdnovu turu. A co sa tyka opacneho rizika. To sa eliminovalo ako to prve riziko pre zenu tym, ze sme si pisali dlhy cas. Nieje to sice realna skusenost, ale ak viem, ze ta baba ma nachodene nejake tury, tak asi nieco uz zvladne. Ale vzdy je nejake riziko. :)

Pavel: Nebud stereotypny. Feministky si ta podaju. :D Ono, je riziko a riziko. Nikdy sa mu clovek nevyhne. Ani ked ide sam, ci s niekym. A zase, ked ty chodis sam na x dni, nemas co vraviet. :D

Svato a Boro: Dakujem. A este raz dakuejm.
Inac, mam dojem, ze na taku vaicdnovku, skor pozhanam babu ako chlapa. Ale zase nie ze by mi to vadilo. :D

hm
vždy obdivujem odvahu žien pustiť sa na niekoľkodňový čunder s úplne cudzím chlapom a ešte viac obdivujem odvahu mužov pustiť sa na niekoľkodňový čunder s úplne neznámou ženou : ))

Vdaka za upozornenie, mas pravdu, opravili sme.

Mna okrem samotneho vandra zaujala miestna cast Pondelok. Doteraz som sa stretla len so Stredami, Stvrtkami a Sobotami.

Pekná túra, tak ako aj prvá časť. Ísť s niekým na dlhšiu túru pokiaľ ho nemám otestovaného na kratšej je celkom riziko. Hlavne ženy sa majú tendenciu začať cukať po čase. Celkom obdivujem takýchto ľudí čo hneď na prvú šupu idú na dlhú túru alebo na SNPčku. Ja by som nato asi nebol dostatočný extrovert :).

V texte je malá chyba vo vetách: "Cesta najprv stúpala lúkami a potom lesom, kde sme zbadali prenádherné bučiská. Dokonalá prírodná katedrála, kde preveľké buky boli ako gotické stĺpy katedrály."

Na fotkách sú duby a nie buky.

Super výlet, časť 1 aj 2.
Tá samota pod Holubínom, "poniže cesty" sa možno volá "U Sujov" - takto som to prečítal pred okolo dvoma rokmi na drevenej tabulke pritlčenej na strome u cesty.

Heňo, prekrásny vander. Trasu takmer celú poznám a prešiel som ju ale aj tak to závidím, lebo to bolo asi naozaj bezva. Tie myšlienky o živote pôvodného obyvateľstva sú mi veľmi blízke. No a únava kolegyne tiež, i keď my sme chodili takmer vždy len chalani. Ale ak už sme boli takí unavení, že partia stíchla, prestali sme sa rozprávať a začali zakopávať, tak na to vždy pomohol rum. Veľa takých krásnych vandrov želám tebe aj kamoške.