Keď už tu Milan spomínal také vzdialené zážitky, tak pripojím aj ja jeden:
niekedy v júni 1990 - prvé leto po Revolucii som sa s kamošom odvážil nakuknúť do Levočských vrchov (vtedy ešte vojenského pásma - zakázané ale preto vyzývavé).
Zvolili sme cestu "len po hranici", veď čo keď...
Busom sme došli do Tichého Potoka, odtiaľ trochu po červenej, ale čoskoro sme sa odpojili vpravo a po lesnej ceste vyšli až na hrebeň k chate Javorinka. Tu sme prvú noc prespali v nejakom senníku. Druhý deň sme pokračovali po hrebeni na juh až na Spišskú. Preto to aj píšem, lebo práve úsek z Javorinky po hrebeni až skoro na Spišskú je NADHERNY ! - lúčne úseky s červenými smrekmi. Potešilo ma, že aj po 30 rokoch tento les vydržal (nielen v mojich spomienkach) a určite sa oplatí si tento úsek pozrieť.
My sme pokračovali zo Spišskej cez Bišar - Striebornú horu do doliny Čierneho močiara , kde sme zase prespali v jednom z vtedy ešte mnohých senníkov. A nedeľa bola u klasika - Bachureň - Buče - Mindžová s konečnou v Lipovciach pri Sultanke.

Vypada to zujimavo. Paci sa mi najma ten prah s vodopadom, ale aj ta jaskyna moze byt zaujimava.

Pred asi 45 rokmi sme spali v senníku na Lazurke a v noci blízko senníka zavýjali vlci. Bol to fascinujúci zážitok, lebo nám bolo jasné, že ide o ďiaľkovú komunikáciu, o účele a obsahu ktorej nemáme ani poňatia. Inak aj vtedy to bol prekrásny kraj. Príroda vo vtedajšom vojenskom priestore bola lepšie chránená, ako v národných parkoch.

Paráda. (a aj tá romantika vyzerá fajn)

Dobrý deň. Ja Vás len poupravím lúka sa nazýva Divan, nie Diran. :) Inak krásny článok aj tip na túru.

ten šteľbach je síce odvodený, ale skomolene... tichý je po nemecky still, číta sa to štil. štel je zase slovný základ pre nastaviť(program)/postaviť, umiestniť(koho/čo kam).

pekné fotky :-)