Pripomenulo mi to moju noc 3 roky dozadu v prístrešku pod nad muničkou. Vtedy bola výstraha 2. stupňa na noc pred búrkami a veru že mala byť prečo. Riadna metelica bola celú noc aj so svetelnými a zvukovými efektami. Do vchodu som si natiahol celtu aby dážď nešľahal dnu. Strecha však už mala svoje najlepšie časy za sebou a tak vtom lejaku cez ňu zatekalo. Ja som cez seba prehodil len pršiplášť a spal ďalej :D. Spať vonku by bol vtedy masaker.

Vyvolalo to vo mne búrku spomienok, pod tou terasou sme spali na jar 1992, planiny krasu sú tajný tip pre milovníka osamelej turistiky. Teším sa, nebol som tam naposledy.

Vlado, čo fotka, to konkrétna spomienka. A pod tou zasklenou terasou sme tiež spali. Pánabeka, to je krásny kraj.

Perfektné. Horali, búrky a príbehy idú k sebe. Posledná, výrazná ktorá mi napadne je búrka z Pienin z konca augusta roku korony 2020. 5 hodinová šou úplne zadarmo.
Kamarát, ktorý to o niečo viac prežíval a nezažmúril oka na druhý zistil, že sa v oblasti stretli 3 búrkové oblaky.

Páči sa mi aj záver s Nemcami. Všelijakých ľudí sa dá stretnúť. S blonďatými árijskými dvojičkami, nadšencami botaniky som cestoval z Berlína vlakom. Smerovali do Hohe Tatras Gebirge. :-)

Inak, nejedná sa o poľovnícku chatu. Táto chata patrí obci Silická Jablonica, zvykne sa na ňu robiť raz do roka výstup ľudí z obce spojený s opekačkou :)

Mnohokrát, keď sa od západu na Rožňavu ženie búrka, tak ju akoby vrch Turecká odrazí smerom na Plešiveckú a Silickú planinu. V Rožňave ani kvapka vody a na Silickej planine rachot ako pri Verdune,blesky osvetľujú kraj, akoby sa tam čerti ženili. Búrky tam zvyknú byť ukrutné,často pozerám vtedy na planinu z okna.

Popis búrky je strhujúci, ale mňa najviac oslovilo toto (lebo to mám tak isto!): Pomaly sa zbalím. Nemám rád pakovanie. Mám dojem, že vždy mi behom noci pribudlo vybavenia alebo sa batoh zmenšil.

Zaujímavý zážitok. Ja sa snažím plánovať túry tak aby som búrky v horách nechytal i keď som ich pár zažil.
No v súvislosti zo Slov. krasom ma napadá jedna búročka. Raz som bol navštíviť hrad Krásna hôrka a mauzóleum. Lenže to malo akurát obednú prestávku a bolo zavreté. Keď som od neho odchádzal smerom na aut. zastávku v obci prihnala sa riadna prietrž s bleskami atď. Ja som sa krčil pod malým dáždnikom a kráčal som v tom lejaku na zastávku pár minút. Po uliciach sa liali prúdy a kvalitne som premokol, len hlavu som mal suchú. Keď som dorazil k zastávke pod strechu búrka akurát skončila. To sú tie paradoxy života :o)

Tiez mam zo Silickej planiny adrenalinovy zazitok. Siel som koncom februara dlhsiu jednodnovu trasu z Neporadze do Roznavy a v stupani nad Plesivcom sa na kraj spustila tma. Pod stromami sa objavil sneh a kedze sa po chodniku v zime nik netrepal, stop nebolo. Znacenie tam bolo horsie, a tak som znacku stratil. Spociatku som ju aj hladal, ale len co som ju nasiel, stratil som ju zas. Tak som slapal s kompasom v ruke, kluckoval som pomedzi zavrty a cas bezal. Zabil som ho tak vela, ze som sa obaval, ze nestihnem nocny rychlik domov. Musel som zbehnut asfaltkou k Slavcu a zvysok tury som dorazil po asfaltke. Vlak som chytil LTT.