Tento článok bol chuťovka.
Slovenský kras nie je jagavým kamienkom, on je drahocenným kameňom a stále nedoceneným.
Mňa len mrzí, že mnohé turistické chodníky miesto toho aby ponúkali to najzaujímavejšie z krajiny, obchádzajú čo sa dá.
Boli sme teraz v máji 4 dni v Jablonove nad Turňou spoznať aj juh Slovenského krasu.
A hlavne Dolný vrch ma očaril. Je to naozaj krajina priepestí a závrtov.

Pekne ste to presli. Modrou znackou som cez Silicku planinu este nesiel. Vypada zaujimavo. Dufam, ze sa mi aj tento rok podari stravit par dni v tejto oblasti.

Je to krásny a pokojný kraj. Trasu som absolvoval v opačnom smere z Moldavy do Rožňavy koncom apríla 21. Chcel som to ísť v čase, kedy nie sú olistené stromy a cez porast je vidieť reliéf krajiny s množstvom závrtov a krasových útvarov. V horúčave a vysokej tráve to už nie je také atraktívne aj pre horší prístup k vode. Počasie som odchytil s výbornou dohľadnosťou a na Gerlaške boli Tatry výstavné. Jeden domáci povedal, že chodí tam už 11 rokov a ešte taký výhľad nemal. Tešili sme sa spolu a snažili sa pomenovať vidiace kopce. A Tatry bolo vidieť aj nad obcou Silica (z Maďarska pozeráte do Poľska - úžasné). Sú to krásne miesta so zaujímavou faunou i flórou (vlky, muflóny, spevavce s neskutočným spevom, orchidey, solitérne stromy atď.).

Juraj, to je jedna veľká paráda. Ten kraj zbožňujem a mám odtiaľ kopec spomienok. Krásna trasa, pekný čas, milá a ochotná spoločníčka, čo si viac želať. Len potichúčky závidím.