Zaujímavý strom. Chorobou bukov je, že keď si vytvoria príliš veľkú korunu tak ju už potom nevedia udržať. Stačí keď napadne veľa snehu a je mäkšia pôda. Potom ľahko letia k zemi aj bez vetra. Podobne to nezvládol ten v Pohronskom Inovci. Lejaky a potom napadlo za 3 dni 50 cm snehu. Takýmto stromom by už pomohlo len polardovanie, ale je to neprirodzený zásah. Tak ťažko povedať či to nechať na prírodu alebo nie. No lepšie keď starý strom skončí takto a dožije svoj vek ako keď skončí za zvukov motorových píl.

A našiel som. Bol to zvláštny buk. Z jedneho koreňa rástlo viacero mohutných kmeňov. Možno 6 - 7 ale inú fotku už nemám. Kamarát zapózoval ako Valibuk. :-)
Inak veľmi blízko odtiaľ rastie ďalší obor ale jaseň. Neviem či som mohutnejší kmeň už videl. V úzkej dolinke medzi Vlačuhovom a Skorušinami s dostatkom vlahy a chránený vetrom sa im zjavne darí.

Pavel poriadny kúsok. No už došlo naň. Pripomenul si mi takéhoto "medziara" u nás u Starohorských vrchoch. Rástol v Bukovom rígli medzi Skorušinami a Vlačuhovom. Vyvalilo ho pred 12 rokmi ale fotku som zatiaľ nenašiel. Objavili sme ho až na jar keď sme sa tam boli prejsť v apríly.

Svoju životnú púť skončil zrejme najstarší a najväčší strom v Pohronskom Inovci. Obvod kmeňa vo výške 1,5 m je 471 cm vek cca 314 rokov. Škoda ho. Vždy som okolo neho chodil na Veľký Inovec. Pre predstavu mohutnosti ja (181 cm s topánkami 185) ako mierka na jednej foto. Začal rásť zrejme niekedy keď sa narodila Mária Terézia.

Wow, toho jazveca Ti zavidim. Ja som zatial jedineho zazrel iba vo svetle baterky nedaleko Fackovskeho sedla.

K tomu lesnictvu - ked som pred 4 rokmi siel na Vojsin, tak tam zenicky sadili stromky. Aj som sa rozpraval s panom, ktory ich tam viezol.

Andezitove kamenne more ma tiez sklamalo.

Daulagiri meníme sa v čase. Ja som niekedy chodil stále na svojich pár obľúbených miest, pravidelne a sem tam niečo nové a teraz je to úplne naopak, našťastie :-)

Si ma v podstate priučil novému slovu. Z opisov tvojich fotiek som si ho nejak spojil, že to bude niečo také ako píšeš.
U nás sa v tejto súvislosti používa aj slovo majer. Napríklad na Strelníkoch bolo veľa majerov. Asi každá 3. rodina na "Šajbe" a viacero na blízkom okolí sú Majerovci. :-)

Maťo to si vystihol, za mlada mi stačil Vtáčnik a Štiavnické, nejaký Inovec mi bol ukradnutý :-) Ale ako starnem čoraz viac ma bavia práve nové neznáme pohoria.
Bicykel využívam na to aby som sa dostal na miesta kam sa mi nechce ísť pešo. Slovo štál sa používa na označenie lazov iba v okolí Novej Bane. V iných častiach Slovenska sú to zas lazy, samoty, kolešne atď, preto je menej známe.

Pavel ďakujem za tipy. Pôvodne som chcel ísť na Inovec už dávnejšie a presne južnú a západnú časť. Ale nakoniec bolo všetko inak a neskôr som išiel východnú časť pohoria. Benát a okolité trasy rozhodne neobídem.
Vysadené mladiny byvajú veru pekné džungle, to sa ani nedá prejsť ako vravíš. Ale zavše natrafím na nejakú viac, či menej udržiavanú výsadbu, ale je toho minimum.
Pamätám si tú hŕbu kamenia a ešte asi jeden z tych 4 prameňov som obišiel, ale nebol to ten správny a už som potom nehľadal, kedže som ešte celkom dosť vody.

Daulagiri za rannej mladi ťa asi lákali tvoje oblúbené, vyššie, vzdialenejšie a možno lákavejšie horstvá. A iné, možno menej jagavé prídu na rad postupne neskôr. A keď to máš ešte "na skok".
Starohutiansky vodopád bol veru blízko, ale nechal som si ho spolu zo Sedlovou skalou na inokedy.
Bike je na toto pohorie určite skvelá voľba. Pametám si nejaké tvoje minuloročné fotky "štálov" z blízkeho okolia. Toto slovo sa u nás vôbec nepoužíva a vlastne som ho dlho nepoznal. :-)

Napriek tomu že toto pohoríčko mám kúsok od bydliska, bol som tam na túrke len raz. Pred pár rokmi sme boli na Inovci z Bukoviny na otočku. Z Loksovej lúky sme videli aj Krížnu vo VF. Je tam pekne, už dlhšie sa sem chystám na viacdňovku aby som to tam viac spoznal.
Mohol si odbehnúť aspoň k tomu Starohutianskemu vodopádu, je len kúsoček od tvojej trasy.

Inak som tieto končiny navštívil v posledných 2 rokoch na bajku. Minulé leto som bol pri prameni Žitavy, ale bola to len vlhká hlina bez vody. To kamenné more je maličké, ale celkom pekné.
Krásne fotečky hlavne z Loksovej, vďaka za inšpiráciu.

Hej to mi je jasné každý si to svoje poznáme najlepšie. V cudzích pohoriach tiež chodievam často po značkách. Určite sa choď pozrieť na vrch Benát, keď sa tu ešte vyskytneš je tam pekné skalné mesto aj výhľad. Dojem trochu kazí jedine lom, ktorý je hneď pod vrcholom. Prípadne keď sa sem budeš chystať kľudne napíš a ti odporučím nejaké zaujímavosti.

Veď je to smutné ako dnes lesníctvo dopadlo. Je to už len o ťažbe a potrebe zisku. Moja strynká robila v hore celý život a dnes už žiadne vyžínanie a starostlivosť netreba. Potom je v rúbani 20 rokov len tŕnina a ani jeden stromček.

Ten prameň je v takej úvalinke hneď pod lúkou. Spoznáš to podľa toho, že je to taká kôpka kamenia. Inak sú tam asi 4 pramene na tom mieste len 3 z nich v suchých obdobiach netečú ale tento jeden ide stále. Už dlhšie rozmýšľam, že k nemu nejako vyznačím cestu, tak to asi aj urobím.

Pavel páčilo sa mi veľmi. Je to pohodové pohorie s veľmi peknými zákutiami. Samozrejme ty ako domáci to poznáš dokonale s top tipmi aj mimo trás. Tak to máme každý vo svojom domovskom pohorí kde sme boli 100 alebo 1000 krát. Ja sa pri svojom chodení držím turistických trás. Aspoň na miestach kde som prvý krát sa o to snažím z určitého dôvodu. Aj keď zavše niekde vybočím, urobím skratku, ale nie veľmi často. Tá lúčka čo spomínaš musí byť určite čarovná. Určite sa tu ešte niekedy vyskytnem :-)

Pred pár desiatkami rokov lesníctvo fungovalo inakšie a veru takýchto búdok, chatiek bolo vo viacerých pohoriach určite viac ako aj uvádzaš. Teraz sú terénne autá a potreba lesných zamestnancov prespávať v horách je nižšia, resp. minimálna. Objetky tohto tipu preto schátrali alebo slúžia na iný účel. Moja starká strávila teenagerské roky presne v takomto objekte pri výsadbe hôr v okolí Harmanca a často mi o tom rozprávala.

Áno ten prameň som hľadal, kedže mal byť poblíž a rád skúšam miestne pramene

Moje domovské pohorie, po ktorom sa túlam celý život som rád, že sa ti páčilo :). Najkrajšie zákutia sú však ukryté mimo značiek a poznám aj miesto odkiaľ by si videl aj ten východ slnka :). Pre mňa je osobne najkrajšia iná lúčka, ktorá je uprostred lesa kde nie je ani signál a máš pocit ako by si bol niekde ďaleko na aliaške a nie v Pohronskom inovci.

Inak útulne tu nie sú to je pravda ale Pohronský inovec bol ešte donedávna charakteristický malými chatkami/kolibami, ktoré boli pre lesné ženy keď robili v lese a prišlo zlé počasie. Bolo ich tu veľa. Bohužiaľ prišla doba, keď sa už o les starať netreba a jediné čo sa robí je ťažba dreva. Ženy prepustili a chatky si buď pokradli lesníci alebo sa rozpadli. Posledná sa zrútila pred rokom. Je to škoda, boli to zaujímavé stavby a niektoré aj s pieckou a nejakým tým vybavením. Okrem toho je tu veľa otvorených posedov a krmelcov, kde sa dá tiež prespať.

Ten prameň čo si hľadal bol prameň Orovnického potoka?

Krásna poznávačka. Kus tohto malebného územia sme včera obdivovali zo Sokolca.

Heňo počas písania článku som medzi "Hiking túrami" natrafil na tvoj članok z týchto končín. Veľmi sa mi páčil. Spravil si tam peknú "8" za tie 3 dni a spoznal toho dosť. Je to malé a nenáročné pohorie, ktoré sa za pár dní dá slušne prekutrať. :-)

Ďakujum. Páčilo sa aj mne. Najmä lúky a dedinky. Spomínané štály tiež určite stoja za návštevu. Skvelý tip. Pohorie je teda tvoj favorit na západnom Slovensku, na ktorom som ja takmer nikde nebol. :-(
Niekedy sa sem vrátim pozrieť si aj západnejšiu časť. Pravdepodobne niekedy na jeseň, alebo v zime.

Na Pohronskom Inovci som bol len raz pred par rokmi, ale stravil som tam 3 dni a presiel som ho krizom krazom. Pre mna je to jedno z najkrajsich pohori na zapadnom SK.
A urcite by stalo za to sa tam potulat aj mimo TZT okolo tych stalov nad NB.
Fajn clanok, vdaka ktoremu som si spomenul na moju tulacku.