Vladeno, vyber ruku zo šerblíka, je doba fb, YT, GPS etc.
Kluby, spolky, kurzy, netreba.

Ako fajn, zhodnotili a volali... Len v týchto časoch je to jaksi pravidlom. Pseudohorolezci, premotivovaní borci, alebo mám v pi..sti, idú na verím Boha kade tade, kade jak, kde jak, vybavení jak na Makalu, alebo na Stoh, veď neni síce nič, nechcem ale strádať kosu, alebo naozaj nevystrojený zmrznúť, alebo chcem spať doma (kto by nechcel, i tí chlapi čo idú po nich, že... ) , a potom volajú horskú na noc, bo sú v exponovanom teréne a bivak nevonia, bo sa nechce, bo nepripravení. Bo prepytujem, hovno... Veď z toho ostáva rozum stáť. Vydá, nevydá, keď nevydá tak ma zvezu leteckou taxislužbou, alebo chlapi z horskej dostanú dole a odprevadia k autu... Však poistka je, nič ma to nebude stáť. Starým horolezcom musia z toho vlasy dupkom stáť a obracať sa v hrobe. V Orolinovej knihe a mnohých iných sa dočítate, že: po plánovaných, či neplánovaných bivakoch nadránom utekať do Smokovca, Polianky, Lomnice, Bielu vodu na prvú težku, bus, aby stihli v Poprade, vo Svite do roboty...
A jak kukám na fotke, v nesmekoch v tomto období na Javorák... Nuž... Za všetky tieto lapajstvá vystrojené záchranárom, by všetci mountajnsexperti zaslúžili do páru po dve po papuli... Na rozmrazenie lícneho svalstva podotýkam.

mI 171 v akcii
hzs.sk/uviaznuti-turisti-na-j…

Pekna tura, a ako vzdy, nadherne obrazky. Na Javorovom stite som este nebol, ale mozno sa raz zadari.

Soňa, občas sa zadarí. Pred -nástimi rokmi sme dobyli Jordánku na 3.pokus. prvý pokus nám zarazil DJ Miro Jílek. Keď sme došli na Jordánovu štrbinu, pustil bedne na plné pecky a otáčali sme. Keď sme už videli chatu, pridal aj sprchu. Druhý pokus: už na chate sme usúdili, že dnes stačilo a buchty budú zaslúžené. Tretí pokus vyšiel, v hmle sme usúdili podľa kaviarne, že sme na vrchole. Akurát že keď sme si sadli do kaviarne, lanovkár nás vyrazil. Ero Velič bol na vrchole pred nami, tak si zavegetetili dlhšie. -)))
Keď sme druhýkrát dorazili na futbalové ihrisko zvané Alphubel, zistili sme, že vrchol je o jeden meter a pol kilometra vedľa, ako sme v hmle boli minule na aklimatizačke. -)))

Peter samozrejme že dôležitá je hlavne výstroj a ako človek psychicky prijme podmienky, ktoré na danom mieste vychytá, ale keďže na takéto vrcholy väčšina z nás pôjde raz za život, tak tam v danom momente chceme mať krásne počasie, výhľady atď. A VT sú náchylné na horšie počasie a vychytať tam takéto azúro je ozaj ťažké, minimálne pre mňa. Aj preto Peťovi Novému gratulujem.

Peter, ale chces aj vidiet nieco okolo, nielen si v hmle a lejaku spokojne povedat, ze mas dobru bundu :)

daulagiri, niet zlých podmienok,iba slabo vycvičení a slabo vystrojení turisťy
svts.sk/2070-1-opakovaci-brnc…

Parádna vysokohorská túra, na takéto niečo treba mať ideálne podmienky a počasie a to sa mne často nestáva, preto vo VT toho veľa pochodeného nemám.
Famózny je ten pohľad na Ľadové štíty a "tajomnú" Široku.

Z Ostrého kotla je IMHO najľahší výstup začiatkom leta, keď je suť krytá firnom.

Super počasie, prialo turistike. Pohľady do hlbočizných dolín a na stenu Ľadového sú fascinujúce. Veľmi pekné...

Je to pozemna lanovka Miro, nie zubacka.

Miro, je to lanovka, vagóny idú na protiváhu. Zubačka ide zo Štrby na Štrbské Pl.O zubnicová trať je aj z Tisovca, akurát že ozubnicovo jazdí mašinka iba cez prázdniny či ako.
Na fotke vidno kladky medzi koľajami.
hiking.dennikn.sk/…/pozemna_l…
Pre chudobných VH turistov je to zakázaná kompenzačná pomôcka.

Nevedel som, že na Hrebienok chodí lanovka. Doteraz som bol v tom, že je to zubačka. Krásne video a vďaka za dovetok pod článkom, lebo som sa zlakol spojenia turisti a odbočujeme zo značeného chodníka v súvislosti s TANAPom.Snáď si to prečítajú aj vyrojení covidoví "turisti" Aj keď vďaka bohu v sobotu medzi sedlom Homôlka a Podlužany, sme nestretli ani nohu.