Daulagari, kde je tá Kešeľova diera v N.T. ?
Ď.

Volakedy davno som v Krusnych horach stratil znacku a stupal som hore zarastenou dolinou popri potoku. Vyssie na nom bol volajaky tajch, ktory mal povodnou pretrhnutu hradzu. Bolo to cerstve a vypadalo to zaujimavo.

Ja toho tiež na túre veľa neprejdem, skôr sa tam pomaly motám a užívam všetky zvuky, vôňe, krivky prírody. Každý máme svoj štýl :-)

Inak ten krasový ponor mi pripomenul Kešeľovu dieru v Nízkych Tatrách, ktorá ma mimoriadne nadchla.

Tomka - nie je čo závidieť :). Každý sa motáme svojím spôsobom a tak je to fajn. Inak by to tu bolo fádne a nie rôznorodé. Veď aj v prírode obdivujeme pestrý prirodzený les a nie smrekovú monokultúru. Mne sa zase páči ako do detailov spoznávate jednotlivé pohoria. Ja mám takto pochodené iba domovské končiny. Vďaka tvojím článkom som objavil mnohé pekné lokality kam by som inak zrejme nezavítal :).

Boro, Svatopluk, Daulagiri - ďakujem.
Pred mnohými rokmi som sa snažila toho čo najviac prejsť.
Teraz sú už kilometre nepodstatné, aj keď tak trochu závidím Palimu Forgáčovi:):)
Teraz viac pozerám na prírodu a v prírode v súvislostiach a som zvedavá. A stále viac sa dokážem tešiť z maličkostí.

Fakt úžasné objavné putovanie, vy skúmate každučkú drobnosť na trase, obdivujem vás :-)
Mám rád krasové javy a ten ponor potoka vyzerá zaujímavo, snáď niekedy zájdem pozrieť aspoň tam. Vďaka za výborné neznáme tipy.

Danka, Vy nesklamete. Výborná trasa, spústa zaujímavostí, krásne fotky, najmä kvietok.
O to viac ma mrzí, že som Môcovskú doliny neprešiel. Spal som v Môciach na verande drevenice a celú noc lialo a lialo. Dolinou som došiel iba tam, kde sa už sa muselo ísť potôčikom a zbabelo som sa otočil a cez Sliačany šiel do Donovál.

Takéto túlačky-objavovačky sú ako čerešničky na torte krás Slovenska. Vďaka.