Hmmm zaujímavé. Ktovie čo to bolo. Osobne som ešte nič, čo by sa nedalo vysvetliť nezažil. Ale najsilnejším zážitkom bol asi zásah blesku 50 m odo mňa do mohutného smreku. Pol stromu rozmetalo na triesky a z blesku bolo cítiť aj slabú tlakovú vlnu teplého vzduchu. Plus rana fakt ako z dela.

Otec má tiež zaujímavý zážitok z mladosti. Síce tiež nič nadprirodzené ale dosť nezvyčajné. V noci bol na postriežke v lese a asi kilometer od neho padol do lesa meteorit. Vraj to na pár sekúnd ožiarilo celú krajinu ako keby bol deň. Tiež bol vtedy sneh a aj rozmýšľal, že ho pôjde na druhý deň hľadať. Ale nakoniec nebol a leží tam niekde dodnes.

Inak zaujali ma tie informácie o výške snehu. Nedávno som sa so známym rozprával o tom, že voľakedy boli tie polohy nad 600-700 m cez zimu len veľmi ťažko dostupné a dnes uprostred januára nemáme sneh do 1000 m a aj vyššie je to bieda. O ďalších 40 rokov budeme sneh už vidieť iba na obrázku.

Milan napínavý a veľmi zaujímavý príbeh. Skvelé, že si sa oň podelil. Ktovie, čo je to za jav ?Snáď sa k tomu nejaký znalec vyjadrí a dozvieme sa o niečo viac. Priznám sa, že som dosť zvedavý. :-)

Asi pred 2 týždňami som zažil situáciu pri ktorej som síce videl/nevidel nič nezvyčajné, ale odvtedy o tom rozmýšľam. Kedže bol po novom roku odmäk, ktorý nemám rád rád, vybral som sa na juh do suchej Cerovej vrchoviny k Fiľakovu. Postupoval som od rána smerom k Veľkému Bučnu dosť rýchlym tempom, pretože sa jedná o nenáročný terén. Mal som v pláne zastaviť sa v sedle Veľký Bučeň a oddýchnuť si. Blížil som sa k chate, ktorá tam stojí. Asi 30 metrov pred ňou vidím menšieho čierneho psíka, ktorý ma zbavá a zabreše, ale inak mi nevenuje pozornosť. Pri ňom stojí druhý, väčší, hnedý pes, ktorý má však hlavu za rohom chaty a vidím len telo. Spomaľujem. Potom prechádza cez cestu tretí, mohutný vlčiak, ktorý ma však záhadne nezbadá z asi 15 metrov. Všetky psi miznú za rohom chaty. Okolie chaty s listnantými lesmi je v zime dosť prehľadné a nevidím ani nepočujem žiadneho človeka. Tipujem, že je niekto v chate a psi sa venčia von. S malou dusičkou prídem k chate a čakám besný štekot. Tam však nikde nič. Pomaly a nesmelo nakúkam za roh a ďalej okolo chaty. Zas nikde nikto, ani psi ani žiadny človek. Od zabrechania malého psa spred asi 3 minút som nepočul žiaden zvuk, že by psi ušli po dubovom lístí, brechali, alebo ich niekto zavolal. Len jemný zvuk vetra. V okolí chaty, od ktorej je vidieť na všetky strany slušne v riedkom poraste aj na 50 metrov nevidím, žiadne stopy po človeku ani bycikli.
Sadám si a oddychujem. Hovorím si: "Čo sa tie psi vyparili, alebo mi haraší a žiadne tam neboli ?" Popri jedení chvíľu ešte čakám, že sa objavia, ale nič.
Keby nepočujem jedného zaštekať a som unavený, po celodennej, náročnej túre myslím si, že sa mi to zdalo. Ale po 2,3 hodinách chôdze? Čudné.

Ak chces, mozes kontaktovat Milosa Jesenskeho z kysuc, ktory sa takymto veciam dost intenzivne venuje. Mozno o tom bude vediet nieco viac. jesensky.sk/…/Dr-Milos-Jesens…

Martin63 top comment :-)

Zaujímavý článok. Tento príbeh bude asi najkomentovanejší príspevok mesiaca. (A zhodujem sa s autorom, že aj keď nie je úplne o turistike, patri sem).

Tipujem štyri skupiny príspevkov:

• "Mulderovci a Sculyové" to budú vnímať ako promo k novej Karikovej knihe Trhlina II. a rozvíjať sci-fi linku
• "Eisteinovia" - ktorí nájdu desiatky logických vysvetlení bežného prírodného javu, ktorý síce nevideli, ale vedia čo to bolo
• "Sloptáci" ktorí tento zážitok budú pripisovať promile alkoholu v krvi autora a identifikujú žiariaci kruh za dno poldecáka pred jeho očami.
• Otatní, ktorí si ho radi prečítajú a spomenú sa na podobné vlastné zážitky, bez toho, že by potrebovali vedieť PREČO sa to stalo...