Maťo tak to veru bolo. Zhoda nepriaznivých faktorov na čele s bolavým zubom.

Martin Knor skvelý terén na svežnice. Tak si sa tam pomotal.

Veru silvestrovské akcie na Chlipavici boli romantika, kdeže tie časy sú :-)
Aha tak zdravotné problémy boli tým dôvodom vlažného opisu toho úseku, už rozumiem. Dokážu veľmi znepríjemniť pochod, zažil som to tiež pár krát. Len ma to prekvapilo, lebo zvyšné úseky si popísal podrobne a toto len letmo.

Martin, bol som v okoli Lomu nad Rimavicou. Su tam mierne svahy a vela zvaznic, co je na sneznice idealne, ked je vela snehu. Zvacsa som chodil mimo znaciek.

Tomáš hezkyyy. Potúlať sa okolo Vepra mimo značiek veru láka aj mňa. Najmä jeho západné svahy a prejsť na lúky Pálenice. Snáď raz.
Cez Martalúsku, Javorina až po Suché doly som sa motal niekedy v lete a veru ani ducha nikde. Tisovská Poľana to znie lákavo, ďakujem za tip. :-)

Maťo ďakujem. Podmienky boli skutočne skvelé. Bola to zaujímavá túra aj z hľadiska nečakanej príjemnej spoločnosti. O úžasných Silvestroch na Chlipavici som už čo to počul. Aj od Tomáša, aj ty si niečo spomínal už niekde v komentoch. Musela to byť paráda. :-)

K úseku Kysuca – Vepor. Pravda je, že veľa som o ňom neuviedol, je k nemu len pár fotiek. Tento krásny úsek som ja pre zmenu navštívil minimálne 5 krát. Celkom ho poznám a ďalším dôvodmi boli, že môj nečakaný spoluturista z chaty Varta išiel vojenským tempom. Veľmi ho nejaké kochanie sa nezaujímalo, mimo výhľadu z Vepra. Povedal som si , že toto nie je parťák pre mňa. Taktiež k tomu výrazne prispela silná bolesť zuba a prakticky som niektoré úseky išiel poriadne ubolený a ani som nevnímal. Chcel som to mať čím skôr za sebou. Nechcel som to v článku veľmi rozvádzať, aj tak už bol dosť dlhý. Z bolestivej agónie ma prebrali jedine stopy medveďa a vlka pri schádzaní od Kysuce, Uhliarky a búda Marta.

Martin Knor parádička. Snežnicovačka v tomto kraji je balada. A akú si mal trasu, ak smiem vedieť ? Celkom ma to zaujíma, ktoré kraje si presne navštívil.

Ja som bol pred pár dňami na Veľkom Boku z Polomky. Pre mňa zatiaľ najlepšia snežnicovačka v živote. Ale mal som čo robiť. Asi sto výškových metrov som dal naviac, kvôli niekde až 2 metrovým závejom. Ale niekde nikto, neporušený prašan, až som sa cítil previnilo, že ho naruším. Stretol som len na Homôľke jedného záchranára a skvele pokecal.

Tiež mám snežnice niekedy len zbytočne na batohu. Predminulú zimu sa mi stalo na 45 kilometrovej dvojdňovke vo Veľkej Fatre, že som ich ani nezapol. Sneh držal. O pár dní nato som išiel na Muránsku planinu, kde som ich nemal a zišli by sa. Pritom nejaké výrazné zmeny v počasí nenastali a tam sa už prepadávalo až po jaja.

Prave na Stefana som vo Veporskych vrchoch absolvoval zatial najkrajsiu sneznicovu prechadzku tejto zimy. Ale sneznicovych prechadzok zatial nebolo vela. Zvacsa sneznice vlacim v batohu :-?.

Tá úvodná fotka človeka až prinúti prečítať si článok, je nádherná :-)
Rôznorodé zážitky, podmienky aj krajina, mám to tam rád, vďaka za pripomenutie spomienok.

Na Chlipavici sme pred desaťročím strávili pár silvestrovských pobytov pred tým než to tam vyhorelo. Krátke je veľmi romantická oblasť. Chodili sme odtiaľ na Vepor, ale až do minulého roka som neprešiel celý masív. Až koncom leta 2021 som prešiel úsek od Kysuce na vrchol, podvečerná atmoška v tom tmavom lese bola úžasná. A takto v zime to muselo byť ešte o to magickejšie. Z Rozsypku sme mali výhľady, keďže sme tam boli tesne po kalamite, už to tam riadne zarástlo.

Akurát ma zarazilo že úsek z vrcholu po Kysucu si odbil len jednou vetou, pritom je to veľká vzdialenosť s výhľadmi atď. Chata Varta sa mi páčila, sympatická stavba, škoda že tak chátra.

My sme išli minulý rok zrovna z Varty cez Martalúsku a pred Javorinou sme to strihli mimo značiek smerom na Tisovskú Poľanu, tam bola nádherná divočina. Prikladám odtiaľ jednu fotku... a článok z blogu turistika.sitepoint.sk/…/na-jeho-vysost-klenovsky-vepor

Boro ďakujem a som rád, že som potešil tvoje turistické srdce. :-)
Minule si to krásne napísal o spomienkach ako živej vode na starnutie.

Sväťo pobehal si to tu vravíš dobre. Sú to krásne končiny. Aj v posledných dňoch ma sem láka zas ísť nejak inak.
Tak syn je skvelý, že ide s tebou do dobrodružstiev aj v nepriaznivom počasí. To sa mi páči.

Heňo hehe no dá sa povedať, že hej. Ale z Veporských je celkom dosť článkov, len viacmenej staršieho dáta. Stolické sú na tom horšie, aspoň ich južnejšia časť. Ale dajú sa krásne skombinovať s inými pohoriami.
Podľa mňa určite vyraz, keď sa ti bude dať. Prisnežilo pekne tak bude fantázia ako pred rokom.
Ďakujem, za peknú reakciu

Ked som si precital nazov clanku, aj som typoval, ze to pises ty. V poslednej dobe len my dvaja a momentalne ked neuverejnujem, tak len ty drzis hore zastavu clankov o Veporskych a Stolickych vrchov. :)
Text som si s chutou precital a veru, doteraz som mal chut ist na Vatru prespat, ale po tomto clanku, asi uz aj vyrazim. :)
Na Kratkom je nadherne, dufam, ze tam este zajdem. Kto vie kolko moze byt tam teraz snehu.
Z fotiek ma najviac zaujala ta s uzkou lavkou cez potok v dedine. Ako opity, by som sa asi aj bal nim prejst. :))

Nádherný výlet, tie zimné majú osobitné čaro. Na Klenovskom vepri som bol viac razy a stále ma to tam ťahá. Na Machniarke som spal viac razy, ešte keď tam bola pred domom stodola s prístreškom. Pred okolo päť rokmi sme so synom šli z Bánova cez Machniarku do Č. Balogu. Dolu pršalo, hore snežilo a na Machniarke sme sa skovali, že si dáme tatranku. V dome boli štyria kamaráti, pozvali nás dnu, ponúkli čajík a synovi aj čokoládu ( mal vtedy okolo desať rokov ). Na K. Vepor, Machniarku, Č. Balog a celý ten kraj mám tie nejkrajšie spomínky.

Úplne najbezva.