Domino tušil som že to bolo z môjho článku, boli to silné zážitky :o)
Plánujem sa do oblasti Žobráka vrátiť, článok mi tú túžbu pripomenul, tak ktovie, možno tento rok...

Vďaka za všetky reakcie, páni. Som rád že ste tu už boli.

@dalaugiri ach, tak to bol tvoj článok! :D nevedel som ktorý to bol. Ale áno, je to ten, pamätal som si že autor sa nielen rozhodol vrátiť na chatu na grúni, ale tam aj volal :D Ak by som to vedel, určite by som ho prelinkoval. Pamätám si aj tu diskusiu k tomu článku, za návrat diskutéri ocenili. Takže vďaka, aj za ten Tvoj článok!

Túto časť MF som kedysi často navštevoval, dolinou Bystrička som šiel možno 4-krát a raz z Kraľovian na Stoh. Bolo to pred 15 a viac rokmi, krásne ľudoprázdne končiny, spomienky sa mi už rozplynuli, musím sa sem zas vrátiť.
Čo sa týka úseku Stoh - Žobrák, šiel som ním aj druhýkrát v zime a veru to bolo drsné. Môj článoček: hiking.dennikn.sk/…/slasti_a_… si zrejme čítal :o) Zaspomínal som si na začiatky mojej turistiky, vďaka...

Hrebenom Zobraka som siel iba raz, bolo to vsak poriadne davno. Nocnym vlakom do Kralovian, na lucke nad tratou som si zdriemol, a ked sa rozvidnelo, zacal som vandrovku na Oravu. Skoncil som tusim v Rabci.

Dominik fajn trasička v krásnych, pokojnejších končinách Malej Fatre. Čo je v tomto pohorí a dosť vzácne.

Cez Žobrák sme sa vracali počas zimnej túry na jar 2020. Bolo to tesne pred vypuknutým covidu na SR. Spali sme ma Chate na Grúni. O tyždeň sa tam už spať asi nedalo. Kamarát to riskol a nechal snežnice v aute. Prvý deň cez Chleb, Poludňový Grúň bola pohodka, vychodené. Problémy však nastali po schádzaní zo Stohu v smere Žobrák kde už bolo dosť neprešlapaného snehu a kamarát klial ako pohan. Kúsok sme si z neho vystrelili a chodili zámerne kadejako na snežniciach. Do kruhu atď. Nech sa trošku vyšťaví.
Veľmi sa mi okolie páčilo. Jedine škoda, že bola hmla, síce nie hustá, ale výhlady sa nekonali. Musím sa tam ešte vrátiť.

Bystričkou sme schádzali na jeseň 2020. Skutočne taká trošku divočinka. Vládlo sychravé, jesenné počasie, čo tento môj pocit len umocňovalo. Na obidvoch úsekoch sme ani my nikoho nestretli. To sa mi páčilo najviac. V tomto pohorí je to rarita.

Žobrák je krásny kopec - z oboch strán obrastený pralesom a z vrcholu vidno Šútovskú dolinu aj s vodopádom. Málokedy tam človek niekoho stretne. O to viacej zamrzí tá zvážnica neskôr.

Dolinou Bystrička som prešiel prvýkrát až v minulom roku a napriek značnej časti po asfaltke ju považujem za krajší prístup do sedla Medziholie ako od Štefanovej. Les, ktorým sa stúpa v hornej polovici doliny, je krásny a aj záverečný výhľad z lúk pod hrebeňom na Rozsutec je pekný. A človek tu nestretne človeka (i keď o prítomností iných veľkých tvoroch v tejto doline niet pochýb :-).

Asi viem, kde si zišiel zo značky, ja som zišiel tiež, ale našťastie ma moji miestne znalí spoločníci rýchlo zahaltovali :-). Je to orientačne náročnejšie miesto.