Uf, bol to poriadne dlhy clanocek. Ale Slovensky kras je nadherny.

Na upresnenie, pri zltej znacke na Plesivskej planine nie je vyznacena priepast Zombor, ale priepast Lastovicia diera.

Pred mnohymi rokmi som siel vo februari z Neporadze cez Bretku a Plesivec do Roznavy. Za Plesivcom som vysiel na silicku planinu a zotmelo sa. Zasadne so sebou nevlacim baterku a kedze po snehu predo mnou nik nesiel, coskoro som stratil znacku. (Bolo to pred erou map v smartfonoch.) Nasledoval slalom pomedzi zavrty, ktorych je tam ozaj velmi vela. Nakoniec som vdaka kompasu trafil k statnej ceste do Silice, no kedze cas pokrocil, zbehol som po nej z planiny a po trati som dobehol do Roznavy na nocny vlak. Paradny zazitok.

Inac, prave kvoli netypickej krajine sa v tejto oblasti casto konaju orientacne behy. Ked si pomylite zavrt a zbehnete do nespravneho kvoli kontrole ...

Lubo - to je síce pekné, ale je to ako kvapka v mori. Úpadok vidieka to určite nezastaví. To je síce pravda, že dnes sú už iné formy obživy, ale zároveň je to aj taká klasická slovenská výhovorka aby sa s tým nerobilo ďalej nič. Je zaujímavé, že v iných krajinách to fungovať môže. Veľký rozdiel je už len také Česko/Maďarsko a Rakúsko to už ani nehovorím. Je tu veľa problémov a jedným z hlavných je, že štát na poľnohospodárov jednoducho kašle. A zároveň potom plače, že sebestačnosť je niekde na úrovni 40%. V národných parkoch, kde je to prijateľné by sa toho mohla zhostiť aj štátna ochrana prírody. Vytvoriť nejaký poľnohospodársky podnik a územie tradične obhospodarovať. Mohli by návštevníkom predávať produkty, zároveň by vznikli pracovné miesta a krajina by sa zachovala, tak ako bola. No ale zjavne nato nie sú peniaze a asi ani ochota.

Maros Jasík
Zaujala ma zmienka o vypaľovaní.
Pred pár rokmi som bola s jedným botanikom v Kerčíku pri Fiľakove. Ten keď videl v akom je stave len si povzdychol: "Tu už pomôže len poriadny oheň!"
Odvtedy som počula už viackrát, že zachrániť nelesné biotopy (hlavne lesostepné) by mohli práve riadené požiare.
Myslíte si, že by to mohla byť cesta?

Martin. o tých výruboch na Jovickom rašelinisku neviem podrobnosti tak sa k tomu neviem vyjadriť. Vo všeobecnosti niekedy je vhodné pri obnove nelesných biotopov voliť drastické zásahy a dosahujú sa veľmi dobré výsledky, inokedy je lepšie ísť na to pomaly a výsledky sú tiež dobré. Naši predkovia sa s krajinou moc nemaznali, napr. v Slovenskom krase sa bežne vypaľovali celé stráne a podľa historických záznamov tu oheň horel aj niekoľko týždňov. Len pomocou ohňa a kôz sa dali udržať svahy planín bez zapojeného lesa. Neviem si predstaviť takýto spôsob údržby v našich podmienkach dnes. Ak keď na Balkáne to takto ešte fičí. Ale aj v krase sú veľmi pekné príklady obnovy pasienkov či už v réžií ochrany prírody alebo s jej podporou. Napr. severne od Silice alebo v PR Zemné hradisko. Keď posledný krát zhasnú v Lídli, Bille, Tescu, Kauflande a COOP jednote tak sa obnoví aj tradičné obhospodarovanie krajiny. Inak je návrat nie celkom reálny, iba ak formou "skanzenu" či v nejakej oklieštenej podobe. Chovať svine v dubových lesoch či sadiť krumple či ovos na terasových políčkach v Liptovskej Tepličke už nikto nebude. Najväčšiu šancu a potenciál na obnovu má ovčiarstvo, to by mohol štát podstatne lepšie podporiť.

OK, vdaka

Ako pise Peter ale neprelinkovalo mu, tu je ponuka nasich knih: obchod.dennikn.sk/hiking

Gusto :https://obchod.dennikn.sk/hiking

Pre Luba

tak trochu mimo témy :
dostala sa mi do rúk kniha Júlie Batmendijnovej O čom sníva raketový pes.

V knihe je uvedené, že je to 4. publikácia vydaná v Hiking.sk

Tak sa chcem spýtať, ktoré boli tie prvé tri publikácie a že či je už aj nejaká ďalšia.

A nedalo by sa o nich urobiť aj nejaké info na hlavnej strane Hikingu?

ďakujem

Long story short: aktuálne to robiť nevieme, no vďaka za feedback, vymyslíme to.

Technický dotaz. Nebolo by možné do prehľadu túr urobiť "kotvy" na jednotlivé nadpisy v článku. Najme na mobile by to zvýšilo užívateľský komfort.
PS. Kľudne vo všetkých článkoch "Top XY túr..."

Ono celkovo je u nás ten vzťah štátu k tradičnému poľnohospodárstvu nejaký podivný.

Manazmenty aj za podpory spasanim sa robia a nie je ich malo. Len co mi teraz narychlo napadlo:

• Devinska kobyla nad BA,
• Panonsky haj medz Jurom a Vajnorami,
• Gavurky nad Dobrou Nivou,
• Drinova nad Plaveckym Mikulasom,
• Velkolelsky ostrov na Dunaji,
• Kysky vo Velkej Fatre.

Angazuje sa v tom dost napr. BROZ. Je pravda, ze vacsia systemova podpora zo strany SOP chyba. Povedat vsak, ze sa nerobi nic, nie je uplne korektne. Keby aj bola, tak upad vidieka tym nezastavis, lebo ludia o tradicne polnohospodarstvo proste nemaju taky zaujem ako v minulosti. Su ine formy obzivy ako pred 100 rokmi.

Tomka - ochrana prírody by si mala uvedomiť, že aj človek je jednou zo súčastí prírody. A aj keď väčšinou len ničíme, tak občas vieme aj dačo pekné vytvoriť. A takéto pekné pasienky by bola škoda nezachovať.

Ono celkovo je u nás ten vzťah štátu k tradičnému poľnohospodárstvu nejaký podivný. Zatiaľ čo iné krajiny to ako tak udržujú u nás to v podstate umiera. A ruka v ruke s tým upadá aj celý vidiek. Ale lepšie to už asi nebude.

Peter61 - ešte že sú už tie časy za nami a vnútorné hranice EÚ sú dnes už iba korzo :). Snáď sa už k podobným peripetiám nikdy nevrátime.

Zdravim. Mozete napisat, preco bolo nutne vyrubat naraz vsetky vacsie stromy? To je to, co kritizujem. Preco sa nemohlo postupovat postupne?

K tomu Jovickemu raselinisku. To uzemie bolo odsudene na zanik uz v case jeho vyhlasenia. Dovod je jednoduchy. Zmena vodneho rezimu. Pricina jasna. Urbanizacia okolia. Ked sa toto odialo raselinisko cakala pomala smrt. Naštartoval sa proces mineralizacie rašeliny a uvoľňovania živin.Postupne boli raselinne druhy nahradene beznymi druhmi rastlin. Vyrub jelsi bol pokusom tu smrt raseliniska iba oddialit. Nebol uspesny, ale je to jedno o osude raseliniska bolo rozhodnute davno predtym. Tak hadam trochu postudovat predtym ako zacnem sirit informacie typu jedna pani povedala a kopnut si do ochrabarov.

Zaujimave. Tento rok som tam chodil a stretal som viac Poliakov ako Slovakov. Akurat v utulni pod Ciertiazou spalo viac Slovakov (3) ako Poliakov (1). Cucoriedok bolo vela na obidvoch stranach hranice.