Komentár
Matobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Pavel veru dal som si takýto okruh prevažne po červenej. Tak sa mi tam páčilo, že som sa rozhodol plopísať pekné miesta. Ja som si tie české ŠPZ na samotách nev …
+ 14 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Roklina Pokljuka, dolina Vrata a vodopád Peričnik
Diskusná téma K článku: Roklina Pokljuka, dolina Vrata a vodopád Peričnik
Malá, nenápadná tiesňava Pokljuka vznikla asi pred desať tisíc rokmi na východnom okraji Júlskych Álp pôsobením riečky Ribščica a ľadovca. Nachádza sa asi 7 kilometrov od jazera Bled a len kúsok od najznámejšej slovinskej rokliny Vintgar.
DuroSV ani nás Vintgar nijako zvlášť neoslovil, Pokljuka bola oveľa krajšia. A prázdnejľia. Ten systém vstupov každú pol hodinu či hodinu (už si to presne nepamätám) spôsobil vo Vintgare tak akurát to, že sme boli natlačení jeden na druhom a išlo sa masovo. Pochodila som množstvo roklín v AT, kde sme aj pol hodinu stáli v rade na lístky a bolo tam fakt veľmi veľa ľudí. Ale tým, že mohli ísť do vnútra priebežne sa nikde netvorili také zápchy a nerobili sme prestoje ako vo Vintgare. Nehovoriac o tom, že roklina ako taká zas také terno v porovnaní s inými nie je :) Ale beriem že Slovinci ich priveľa nemajú, možno je pre nich naozaj najkrajšia v krajine. :)))
V rokline Pokljuka som bol tohoto roku a velmi sa mi pacila. Naproti tomu roklina Vintgar ma nejako zvlast neoslovila.
A k tej Bombergova pot mam tiez peknu spomienku, schadzali sme nou z Triglavu v noci, mali sme iba jednu celovku a az tam sme zistili, ze jeden kamarat je silne seroslepy. No zazitok:)
V rokline Pokljuka som este nebol, ale ked vidim tie skalne okna, je jasne ze sa tam vyberiem.
Cestou k Aljazevmu domu ma prave na tej strmine takmer zhodil z cesty doluiduci kamion s drevom. Vtedy pri mne stali vsetci anjeli strazni. Uz som sa videl s autom dolu v rokline. Nemohol som vsak zastat, lebo nie je iste, ci by sa moja fabia rozbehla po zastavke hore tym brehom, a cuvat nim dolu...
Cesty nad Aljazevym domom som obehal asi vsetky, a najnarocnejsia je Bambergova pot zo sedla Luknja. Neznaly terenu som nou schadzal, co bol doslova hazard so zivotom. (O feratovych setoch som v tej dobe este netusil.)
Tie vodopády vyzerajú nááádherne, aj tá severná stena Triglavu :-)
Fúha môj obdiv. Neviem, či by som si trúfla. :) Klobúk dole
Už veru riadne dávno sme tou severnou stenou klesali dolu, aj sme najprv zablúdili, lebo sa kazilo počasie a na vrchol Triglavu sadla hmla. Ale napokon všetko dobre dopadlo. Tu som si, ako sa vraví, posunula svoje hranice - hore a dolu na Triglav na otočku za 1 deň. Krásna lokalita :-).