DuroSV ani nás Vintgar nijako zvlášť neoslovil, Pokljuka bola oveľa krajšia. A prázdnejľia. Ten systém vstupov každú pol hodinu či hodinu (už si to presne nepamätám) spôsobil vo Vintgare tak akurát to, že sme boli natlačení jeden na druhom a išlo sa masovo. Pochodila som množstvo roklín v AT, kde sme aj pol hodinu stáli v rade na lístky a bolo tam fakt veľmi veľa ľudí. Ale tým, že mohli ísť do vnútra priebežne sa nikde netvorili také zápchy a nerobili sme prestoje ako vo Vintgare. Nehovoriac o tom, že roklina ako taká zas také terno v porovnaní s inými nie je :) Ale beriem že Slovinci ich priveľa nemajú, možno je pre nich naozaj najkrajšia v krajine. :)))

V rokline Pokljuka som bol tohoto roku a velmi sa mi pacila. Naproti tomu roklina Vintgar ma nejako zvlast neoslovila.

A k tej Bombergova pot mam tiez peknu spomienku, schadzali sme nou z Triglavu v noci, mali sme iba jednu celovku a az tam sme zistili, ze jeden kamarat je silne seroslepy. No zazitok:)

V rokline Pokljuka som este nebol, ale ked vidim tie skalne okna, je jasne ze sa tam vyberiem.

Cestou k Aljazevmu domu ma prave na tej strmine takmer zhodil z cesty doluiduci kamion s drevom. Vtedy pri mne stali vsetci anjeli strazni. Uz som sa videl s autom dolu v rokline. Nemohol som vsak zastat, lebo nie je iste, ci by sa moja fabia rozbehla po zastavke hore tym brehom, a cuvat nim dolu...

Cesty nad Aljazevym domom som obehal asi vsetky, a najnarocnejsia je Bambergova pot zo sedla Luknja. Neznaly terenu som nou schadzal, co bol doslova hazard so zivotom. (O feratovych setoch som v tej dobe este netusil.)

Tie vodopády vyzerajú nááádherne, aj tá severná stena Triglavu :-)

Fúha môj obdiv. Neviem, či by som si trúfla. :) Klobúk dole

Už veru riadne dávno sme tou severnou stenou klesali dolu, aj sme najprv zablúdili, lebo sa kazilo počasie a na vrchol Triglavu sadla hmla. Ale napokon všetko dobre dopadlo. Tu som si, ako sa vraví, posunula svoje hranice - hore a dolu na Triglav na otočku za 1 deň. Krásna lokalita :-).