Martin Knor krásna túra aj s botanickým oživením.
Tak to rátaš len keď ho poriadne vidíš. Mne stačí aj keď zazriem zadok, ale zas 3 krát som videl poriadne. Raz niekoľko metrov za mladými smrekmi len fučal, ale na 99% to bol medveď a na 1% diviak.

Pavel haha no ktovie čím to je. Možno by nejaký výskum s nami a podobnými nebolo zlé vyskúšať. :-)))
Ja však tipujem, že raz to príde ak nejaký horší zážitok. Mám taký pesimistický pocit.

Všeobecne. No medveďov sa bojí každý. Určite aj známi ochranári, lesníci, poľovníci, dlhoroční turisti keď sú v jeho blízkosti. Ale so skúsenosťami, stráveným časom v lese a vedomosťami ten strach klesá. Vedia, že 99% medveďov je plachých a vyhne sa konfliktu, keď môže. Ale tá šanca tam je, plus nešťastná náhoda, neopatrnosť a odklon šťastia ako u väčšiny incidentov.
Rovnako aj u mňa. Samozrejme v takom tohtoročnom máji-júni po pár incidentoch počas medvedej ruje aj mňa trochu viac prepadol strach na určitých miestach. Nie je to hanba, hlúposť by bola nebáť sa alebo aspoň nemať rešpekt pred silnejším.

Dosť ma minule pobavil komentár nejakého anonyma, kde si tu na Hikingu, že kvôli našim medveďom emigroval. To už je trochu smiešne.

Pavel : sám a potichu v medveďom teritóriu značí : zaděláno na průser.
Mne tiež lezie na nervy, keď napr. dakto ide nad Zbojníckou ch. s rolničkou, ale skôr mi vadí, že ľudia ich nosia vzadu na chrbte a nepočuť ich v smere pohybu.
Etc., etc.
Martin : zmenila sa situácia, treba zmeniť správanie.

Pavel, v pohode. Ja sa nehanbim priznat, ze sa medvedov bojim. Ale zasa nie az tak, aby ma to odradzalo chodit do hor :-).

Martin - kľudne :D. A to bojazlivý nebolo mierené na teba ale tak všeobecne. Mám pocit, že je tých ustráchaných turistov čo sa boja medveďov akosi veľa.

Pod so mnou, uvidis ich viac. Kludne Ta necham ist popredu, ja ako bojazlivy pojdem s odstupom za Tebou :-D.

matobee - to sme na tom podobne. Naposledy som videl medveďa v roku 2019. A to chodím sám a potichu. Asi máme v sebe nejaké antimedvedie repelenty. Mali by z nás zobrať vzorky a urobiť repelenty pre bojazlivých turistov :D.

Urvalo mi to koniec. Aha, dal som neostru nerovnost (mensie rovne) co sa systemu nepacilo. Teda pokracovanie:

dobre videl na nanajvys 20 m (som kratkozraky) a videl som ho na par sekund nez zdrhol on, alebo ja.)

Trasu som mal dost podobnu ako Ty, ale kratsiu. Z parkoviska na Vrbicke pleso, znackou popod zjazdovku na Lukovu, dalej Chopok, Krupove sedlo a dolu dolinou Demanovky. Ta paprad rastie hned pri chodniku medzi Chopkom a Krupovym sedlom, bola vsak uz trochu "po zaruke".

Medvede som videl iba 4x, ale vsetko posledne 4 roky. Naposledy v septembri na Polane. (Ked som zazrel mihnut sa prdel, to nepocitam. Iba ked som ho celeho dobre videl na

Pavel no to musela byť veru nádhera. Tak som si túto dolinu idealizoval aj ja počas oddychu pod Orlou skalou.
Hlavne nech sa už takéto „rekreačné strediská“ ako Demänovská, Donovaly už nemnožia.

Martin Knor pekne a čo si mal za trasu ?
No k tým medveďom je ako vravíš. Všetko sa plynie a mení sa.
Ale napriek tomu, že chodíme dá sa povedať porovnateľne veľa (posledné roky) a prevažne sami ja som videl medveďa len 3-5 krát za život.
Chodíš asi viacej potichu. :-)

Bol som tam vlani par tyzdnov skor, fotil som hore jednu paprad. Vtedy bolo este parkovisko na Luckach bezplatne, uz tusim nie je.

Inak, pred 30+ rokmi sme v doline Zadnej vody prvy krat videli medvedie stopy. Bol to zazitok. Teraz vidno medvedie lajna vsade a medvede vidam castejsie ako pred rokmi stopy.

Hana Uhliarová mi rozprávala ako prvýkrát išla na Štefáničku. Nejaký pán z úradu práce ju doviezol do Demänovej doliny. Vysadil ju pri jaskyniach, kde vtedy cesta pre autá končila a ďalej už išiel len úzky chodníček smrekovým lesom. Muselo to tam byť vtedy krásne. Kto by to povedal, že o pár desaťročí sa dolina stane mementom devastácie prírody. Kopce síce zarastú lesom ale obrovské opachy a sídliská v doline už ostanú na desaťročia. Ale môžeme zato aj my ľudia, lebo tam chodíme a žerieme takéto hlúposti. Keby sa im nato každý vykašle, tak by tam nikto nič nestaval. Aj keď ja by som za dovolenku v takej rozbitej doline nedal ani euro.

ale taky více sežere a dříve zdechne

ranní ptáče dál doskáče

Peter to je samozrejme známy fakt začínať túru čo najskôr napr. s dôvodov ktoré uvádzaš. Len mne sa ozaj ráno ťažko vyhrabáva z pelechu. Nie som ranné vtáča.
Ale občas to ide. Tento rok v júni som sa na vrchole Gerlachu fotil s krížom už o 8:45 čo nebol až taký zlý čas si myslím :o)
Na Maťovi však obdivujem ako často v článkoch píše že vyráža aj hodinu pred východom slnka. To ja tak v živote nemávam.

@ 14:16 daulagiri : -))))))))) pobavil si ..."vstávať a behať po horách pred východom slnka. Ja mám s týmto veľké problémy haha :-) "
Na vysokých horách, na ľadovcoch a pod. je to conditio sine qua non. A búrky dakedy začínali v Tatroch o druhej, teraz o pol dvanástej.