HIKING.SK Posledná zastávka pred cestou na hory

Danka, nejde o preklep v mapách. Štandardizovaný názov v databáze ÚGKK sú povinní dodržiavať všetci vydavatelia.

Michal viem, že podľa zákona sa musia používať štandarizované názvy. Domorodci to však chápu ako krivdu na nich a ich rodnej krajine. Handlovčania nepoznajú Grič, ale poznajú Kric, Detvania nepoznajú Bystré, ale poznajú Bystrô a pod. Samozrejme mladá generácia už vyrastá s novými názvami a myslím, že tým sa ochudobňuje aj pestrosť jazyka.
Názov Dobrolín/Dbrotín je poriadne zamotaný. Do roku 1960 na starých mapách je uvádzaný Dobrolín. Štandardizovaný názov je podľa rozhodnutia č.P - 108/1978 Dobrotín. Zvykom však je uvádzať aj starý názov, čo tu nebolo (to vnuklo myšlienku o preklepe). Do tej doby bol používaný názov Dobrolín a miestni, keďže mapy nečítajú, mu tak stále hovoria.
Vedecké práce, ktoré predchádzali vyhláseniu rezervácie, používali starý názov a tak hoci rezervácia bola vyhlásená až v roku 1980 nesie názov Dobrolínske skaly. Aj súčasní prírodovedci a enviromentalisti, ktorý využívajú staré vedecké štúdie, používajú starý názov.
Ale aj jednotlivé mapy v tom majú hokej.
Mapa SHOCart štandarizovane, cyklomapa - vrch Dobrolín, česká mapa - vrch Dobrolín, PR Dobrotínske skaly.

Aj zajtra sa ide na DOBROLÍN.
Pekný článok z vydarenej turistiky. Vďaka, Danka. :)

Oselny vrch je u mna najkrajsia Tribecska kremencova horka. No ked som tam bol minule, zaujal ma hrebienok medzi Oselnym vrchom a Dobrotinskymi skalami. Vypadal slubne. Raz si ho prejdem.

Co sa tyka nazvov, pride mi komicke, aki sme extremne puntickarski. To by bol taky problem, keby mohlo mat miesto dve rovnocenne mena? Beztak sa obidve budu pouzivat.

Mne raz domáci doslova vynadali, keď som niekde napísal Dobrotínske skaly :D. Takže pozor nato.

Here we go again...

Tie domáce názvy sa dajú považovať za niečo ako národný poklad. Už dávnejšie pozorujem, ako sa na mnohých miestach cíti domáce obyvateľstvo tou centralizáciou názvoslovia dotknuté a vyvoláva to zbytočne zlú krv.

Ten pokus o zglajchašaltovanie zemepisných názvov nejakou komisiou, ktorá si nárokuje na jedinú pravdu, mi pripadá ako fatálny omyl a pokus o ochudobnenie jazyka aj národnej kultúry.

Podľa rovnakej logiky by sme mali všetky slovenské kroje povinne upraviť do nejakej jednotnej a záväznej podoby a regióny by stratili právo do toho hovoriť.

Ešte chápem, keď existuje nejaké záväzné usmernenie pre štátne médiá, ale mne pripadá nepatričné, že takéto slobodomyseľné médium ako Hiking sa takémuto diktátu podriaďuje, či dokonca ho považuje za prejav nejakého vyššieho novinárskeho štandardu.

PaliT, ber to kludne ako nas uzus. Dohodli sme sa v redakcii, ze budeme respektovat standardizovane nazvoslovie. Nechapem, preco to prepalujes takymi ostrymi slovami, ked sme ti to uz x krat vysvetlili.

My jednoducho nepustime von clanok, ktory by mal gramaticke chyby, vylozene zlu stylistiku, bol pisany narecim (ak nejde o pribeh) alebo obsahoval geograficke nazvy v rozpore so standardizovanym nazvoslovim, ktore citatel najde na mapach. Stoji nas to vela prace ale berieme to ako nas standard, na ktory su ludia zvyknuti.

Samozrejme, je dobre, aby autor informoval aj o tom, ze miestny nazov, ak je to z nejakeho dovodu dolezite.

Ako som ti uz pisal pri inej prilezitosti, podla tvojej logiky by nemala existovat vobec Krslenica, lebo ludia z Plaveckeho Mikulasa poznaju "odjakziva" Vysoke, v zmysle Vyske skaly.

Osobitnym problemom su kopce, ktore sa volaju v jednom regione tak a v inom onak, lebo ich vidiet z oboch.

Keby som o Kršlenici písal ja, uviedol by som všetky názvy, na ktoré by som narazil, vrátane troch vojenských prieskumov z čias Rakúska-Uhorska a primárne by som sa držal miestneho názvoslovia, ak by mi bolo známe.

Moje "ostré slová" sú len vzdialeným odrazom emócie viacerých ľudí z regiónov, s ktorými som mal česť sa o takých veciach rozprávať. V podstate ide o externé vnucovanie identity a vyvoláva to vo mne zlé pocity. Celý život som používal názov Kyjev, ale od istého času používam Kyiv, lebo to považujem za prejav rešpektu a prišlo to s poznaním. Nechcem tu začínať flame ani off topic, keďže primárne ide o diskusiu k túre, ale nebolo by zlé, keby sa redakcia nad mojimi argumentami trochu zamyslela. Možno by som mal konečne napísať k téme článok, kde by sa to dalo do hĺbky prediskutovať.

• Sme buľi na Soľnohradu
• to gdze ?
• nad Rusku
  -ahá, toten Zbojničak ?
• hej
• sluhaj, a to je hrad abo zamek?
  mapy.dennikn.sk/?x=21.34571&y=48.9747&ref=permalink

Kludne Pali napis komentar, urcite tam bude zaujimava diskusia. Inak robievame napriklad to, ze ked sa pouzivaju dva nazvy, davame druhy do zatvorky, vid moj dnesny vodopad.

Fúúha!
Takúto diskusiu som nečakala.
Myslím, že Hiking to nevyrieši, možno skôr by sme sa mali obrátiť na niekoho v Jazykovednom ústave SAV.
Zatiaľ čo môžeme urobiť je, že budeme v článkoch v zátvorkách uvádzať aj miestne názvy. Problémom je, že mnohé miestne názvy ani nepoznáme.
Preto budem rada, keď niekto pozná miestne názvy v našich článkoch, nech ich napíše do diskusie. Tomu by som sa naozaj veľmi potešila.

Keď som bol v týchto miestach pred mnohými rokmi s miestnymi turistami, dostal som také poučenie, že sú to Dobrolínske skaly, nakoľko majú dobré línie. Čo viedlo ústav k názvu Dobrotínske pravdaže neviem, no zaujímalo by ma, či je niekto oprávnený žiadať o vykonanie zmeny v zozname. Napríklad na základe starých máp, či iných zápisov, doložením súladu s pravidlami jazyka a pod.

do Jedl.Kostolian sa mi nepodarilo dostať tak som krásny deň zachraňoval aspoň Oselným

Šiel som túto trasu zelenej značky minulú farebnú jeseň od priehrady v Uherciach a bola to krása. Samozrejme Oselný vrch je topka, tam sa verím že ešte vrátim.
Pamätám si že aj na tabuľkách v teréne bol s tými názvami Dobrotínske / Dobrolínske trochu mišung.
Neznáma oblasť, ale ozaj zaujímavá!