martin knor - a čo som ju mal pozvať na rande :D? Však prehodili sme pár viet a každý išiel svojou cestou.

Niečo na tom bude. Taktiež mám skúsenosť, že sólo bojovníci sú väčšinou pohoďáci.

Tiež občas prespávam v posedoch, začali sme s tým s kamarátom ako malý chlapci. Zaspomínal som si pri tejto príležitosti na pár drobných zážitkov s týchto svojich nocí.
Pekný celý príbeh najmä v tom kontexte stretu s hájničkou. Zvláštne aké náhody sa v živote deju. Ženy vedia popliesť hlavu :-)

Tak to si dopadol priam kralovsky, neplanovite prespat v chatke priatelskeho polovnika a este sa nechat nakrmit. A bonus mohol byt, kebyze sa kus posnazis, tak mozno poriesis aj tu hajnicku, lebo to bol asi najzaujimavejsi okamih, ked si si o nej myslel, ze je skareda a bola pekna. :D

Podobne prespavam v posedoch, ked niet inej moznosti. Zatial som nemal problem, ani stretnutie s ich majitelmi. Zial, niektore su zamknute, zjavne neradi, aby sa im tam niekto obsmietal, i ked pochopim, ze sa najdu hlupaci, co to vedia ponicit.

ade.e - veru dobre som dopadol nakoniec. Skôr som si myslel, že ma riadne zdrbe. Ale nebolo to prvý a ani poslednýkrát, čo ma nejaký poľovník zavolal takto na nejakú klobásku a slaninu. No tá hájnička by stála za hriech :D. Ale ja viem zbaliť tak akurát batoh, nieto ženu.

Taktiež to beriem ako núdzové riešenie keď nič iné na okolí nie je. Zamknuté sú posedy, ktoré sú lepšie vybavené. Veď vieme ako občas dopadnú útulne, tak niet sa čo čudovať. Ale poznám jeden parádny posed v štiavnických, ktorý je otvorený. Má aj dobrú polohu v rámci turistiky. Akurát zverejniť ho nemôžem.

:)))

Pekné príbehy. Hájnička je samozreme naj. A isto nebola preklepnúť pytliakov, ale teba. Otec prišiel domov a ešte večer porozprával doma o šikovnom chlapcovi, ktorý má rád prírodu... a ona do rána zabudla :)) Nestalo sa to náhodou v "údolí žinčice"?

Mirino - z tohto uhla pohľadu som sa nad tým teda nezamyslel :D. Kde je údolie žinčice?