:)

Pavel,
to bola teda maródka na horalský spôsob. Bak je ideálna voľba plemena na takú štreku a výšku snehu. Aj Ti bolo veselšie, aj zábezpeka, že pes v prípade núdze môže pomôcť, hlavne keď nik nevie, kde sa až zatúlaš. Aj mama by skôr pochopila, že Ťa neuniesli mimozemšťania, keď by chýbal aj Bak na dvore.
Aj originálne návleky boli super nápad.
My sme sa ako dedinské detváky " bobovali" na igelitových vreciach z granulovaného hnojiva "umelec" vypchatých slamou.
Rýchlosť zaručená, aj bez voskov.

Pavel krásne spomínanie na detstvo. Veľmi sa to hodí na túto kalamitnú sobotu. Dobre si to vtedy vymyslel.

Mal som to podobné. S bratom a susedom sme sa tiež tárali kadetade. Vtedy najmä obzerať zver ale pohľady do diaľav ma vlastne bavili ešte viac. Spomínam na túru v takmer metrovom snehu k jednému krmelcu na vrchu Rovne nad dedinou Baláže. Spod neho vybehlo okolo 12 divakov rôzneho veku.
Tiež som si priväzoval dlhé oteplovačky o členky špagátom aby mi nešiel sneh do topánok. Alebo si dával sáčky. A niečo sa mi marí, že som raz, dva krať stvoril niečo podobné ako návleky. Sranda spomínať.
V druhom domove v Telgárte ma tiež mnoho krát lákalo vyraziť na Kráľovu holu. Raz som sa dostal na koniec pásma lesa ale predsa na vrchol to bolo veľké sústo na 10-12 ročného.
Spomínam si na tamojšieho suseda, ktorý bol o 12 rokov starší a vyrážal v zime na pravdepodne skialpoch alebo bežkách na Kráľovu holu. Ako som mu strašne v dobrom závidel.

DoxaD - najradšej chodím na túry tak, že nikto nevie kde som. Dlhý čas som do lesa nenosieval ani mobil. Aj keď je to nezodpovedné :). Bobovanie na vreciach tiež dobre poznám.

matobee - ja som mal štyroch psov a na striedačku som chodil po lese s nimi. Tiež som rád sledoval zver. A podobné závidenie v dobrom miestnym tulákom, ktorý chodili kade tade som si tiež zažil :).
Na Kráľovej holi som sa v zime taktiež raz otočil v pásme kosodreviny. Bola hmla, že nebolo vidieť na meter a sneh tomu tiež nepridal. Ale bolo to už vo vyššom veku :).

To je super. Ja som teraz tak bola predychat bacily pocas poslednej choroby, pomohlo. No tiez som zazila, ze takyto pokus skoncil horuckami.

Dobre. Obrazky su z 20.1.2018.

Spominam, ze najhorsie snehove podmienky som mal ked som siel v zome na Zadny Lysec. Snehu nebolo vela. Mozno cosi vyse metra a mal som sneznice. Lenze sneh este nesadol a svah bol nezdolatelny. Nohu som dal snad vyse hlavy, no ked som na nu dostupil, prepadol som sa a opat bol pri mne cosi vyse metrovy mantinel snehu. Neskutocna lopota.

Pekný príbeh aj zážitky, to sú "veci" ktoré človeku nikto nikdy nevezme.
Tiež som v mladosti s kamarátom začínal túlaním sa v lesoch za dedinou, prespávaním v posedoch, keď mama poriadne nevedela kam ideme, mobily sme ešte nemali. Proste detstvo :-)

A tie niekdajšie zimy sa s dnešnými nedajú porovnať.