Pavel je to skvelé a krásne miesto na nocľah. Teší ma, že som ti oživil spomienky.
Mám to tam veľmi rád. Možno vyrazím aj tento rok od Lačnova.


Pekne som si zaspomínal na príjemný večer strávený osamote na Smrekovici v roku 2020. Keď som si povedal, že už kašlem nato a ďalej nejdem. V zime to musí mať ešte lepšiu atmosféru. Už som tam dávno nebol :).


Martin Knor parádne zimné scenérie. Tak sa ti pošťaštilo to takto dokonale trafiť. Aj keď to stálo kus námahy. :-)


Martin, bolo to v nedalekych Ybbstalerskych Alpach, ale ziadna vychytena lokalita. Nasiel som miesto s nevelkym prevysenim, cast po turistickom chodniku a zvysok po zvazniciach. Idealne na sneznice. Lenze vsetci turisti mierili na vyhladovu=y kopec (Gemeindealpe), zatial co ja som si chcel pozriet hrebienok, ktorym napriek znacke nik nechodi. Znacku som samozrejme stratil, no siel som podla mapy v mobile.


Martin Knor najľahší som veru nebol, ale som relatívne zvyknutý na dvojdňový batoh. Samozrejme ide sa pomalšie.
Ja mám najradšej keď môžem zažiť aj noc na nejakom skvelom mieste a najmä večer a ráno. Najlepšie keď som tam sám, ale zavše dobre padne aj známa alebo neznáma partia. Smrekovica bola túto zimu jedným z naj.
No veru tento rok som aj ja mal snežnice možno len 5 krát a ďalšie 2 razy som ich len trepal na batohu. No čo spomínaš, toľko snehu a ťažký postup aj na snežniciach, to musela byť krásna lokalita. Kde to bolo ?
Hehe no to som tiež pár krát zažil, takýto papuliak na snežniciach. Kým je sypký sneh je to fajn. Ďakujem za koment. :-)


Parada. A to si musel slapat dost nabaleny, ked si hore nocoval.
Ja som snezniciam tento rok moc neublizil. Ale tiez som zazil sypky sneh. Vyslapanou castou sa mi slo dobre, tak som stupal do hor. No potom som siel 5 km okruh po panenskom snehu a napriek snezniciam som tam bojoval 3 hodiny. Pocas inej tury som hodil ukazkoveho papuliaka. Zostupoval som v hlbokom snehu a sneznica sa mi zachytila o konar. Nastastie som padol iba do snehu.


Ja som na snežnice už celkom zvyknutý a väčšinou v nich šliapem až maximálne kam sa dá, som lenivý si ich vyzúvať. Ale jasne každý preferuje niečo iné. Najväčšia pohoda je šliapať v nich dole kopcom.
Branisko sa určite raz dostane medzi priority :-)


Maťo ďakujem za uznanie. No bolo to náročnejšie, nevedel som aké budú podmienky, kde dôjdem a budem spať. Ale iní turisti mi dosť pomohli so stopou najmä z Vyšného Slavkova na Smrekovicu. Inak by som asi skončil o „poschodie“ nižšie v altánku v Sedle pod Hejdovom.
Na Branisko určite raz vyraz. Mne sa veľmi zapáčilo počas tých pár návštev.
So snežnicami máš pravdu, stopa je určite istejšia, noha sa nevykrúca. Mám tiež známych čo v nich chodia oveľa radšej aj v ešte menšom snehu. Ja však nie, nasadzujem väčšinou len keď musím. Napríklad viac hodín v nich mi vyslovene prekáža. Možno to bude aj snežnicami, alebo už ktovie.


No paráda Maťo, dal si si slušne do tela. Pochod v takomto snehu je náročný a treba nejakú kondíciu.
Pekné miesta si navštívil, tiež sem plánujem zájsť aj v zime, ale túto sezónu mi to už asi nevyjde. Vychytal si aj zaujímavé podmienky, keď sa front mení na lepšie počasie.
Inak do takýchto "drsnejších" podmienok už tak často nechodím. Čím som starší mám akosi menej odvahy a odhodlania (čo je škoda :-).
Ja zase snežnice nasadzujem vždy keď výška bielej periny stúpne nad možno 30 cm (pokiaľ ich mám). V prašane sa síce človek tiež zabára, ale v snežnici mám pevne ukotvenú nohu a po dostúpení mi ju tak nevykrúca. Na udržiavanie rovnováhy na pešo v sypkom snehu tak človek minie viac energie ako v snežniciach. A toto šetrenie energie pri vyrovnávaní balansu je dôležité a pritom tento fakt nieje taký známy. Takéto sú moje skúsenosti.


Peťo no určite to bola zaujímavá akcia. Výcvik má byť za drsna, podľa mňa. Hehe.
Nuž chybička se vloudí, poznáš to, keď na to často, vítane upozorňuješ. Aj majster tesár sa utne.
Katka ďakujem. No zas je to len stredné, slovenské pohorie. Žiadne extrémy.
Tie rady sú trefné. Hehe.


Maťko, paráda a fotky nádherné. Zimné túry tohoto typu sú ozaj len pre skúsených a odvážnych. Aj extra kondičku treba. A keď si už povieš Idzem, ta poznac 5 C prvej pomoci:
Cicho, ceplo, cekuciny, cišeňe boľasci a cahac preč:-)


@ Boro,
takto pred mesiacomn bola veľká sranda s Pitom : posledný 1,5 km od lesa po chatu to bez lyží bol boj v metrovom snehu. Kurzisti si užili
svts.sk/5963-35-zimny-kurz-zakladov-vht-na-chate-pri-zel…


Boro, Tono ďakujem Vám Páni Turisti.
Boro no veru treba dávať pozor najmä v zime, ale zas v slovenských podmienkach by sa mal za cca 3 hodinky zostupu dostať k nejakej civilizácii odvšadiaľ (mimo lezenia), keď sú po ruke lyže alebo snežnice. A v čase mobilov, nemám nejaké obavy. Už či by som sa vydal niekam do skutočnej divočiny, kde 3 dni cesty fakt nič nie je, je otázne.
No mal som aj tentokrát v zábere dosť ale zas pomaly ísť sa mi vždy dá a po rovine alebo dolu sa mi ešte nestalo, že by som fakt nevládal pokračovať. Stúpať už niekedy zvládam len po metri.
Tono treba oživiť spomienky. Vymysli nejaké jarnú túlačku, alebo aj v inom čase za niečím zaujímavým v pohorí, alebo poblíž.


Martin, si borec a máš môj obdiv. Ja by som sa asi sám v zime a snehu na takú túru nevydal. Zažil som totiž ako to je, keď človek už "melie z posledného". Ale je to velká paráda.

