Este dodam,ze vcholove partie su krasnou ukazkou peneplenu.krkonose su velmi stare pohorie,vzniknute pocas hercynskeho vrasnenia,nie alpinskeho ako nase karpaty.oprav ma tomas ak sa pletiem:-)

A kde sa da spat na tom hrebeni za prijatelmu cenu ? Resp. su tam niekde aj utulne a budu co su free ?

Jarmilka: Osobně jsem to nešel, ale po troše googlování vyšla následující trasa: počáteční a koncové body Pomezní Boudy a Harrachov (asi je lépe začít na Pomezních Boudách, jezdí tam bus od vlaku ve Svobodě nad Úpou a člověk má hned ze začátku slušnou výšku). Celkem to je cca 36 km, takže za dva dny v pohodě zvládnutelné a nocleh nejlépe na Špindlerově boudě a v jejím okolí.

Ako je najlepsie prejst hreben za 2 dni vzhladom na spoje zo SR ? Siel niekto nieco take ?

Kto ma chvilku casu, odporucam nasledujuci clanok - reakciu Spravy Krkonosskeho narodneho parku na clanok o ochrane prirody a podnikani v ramci parku. Naozaj to stoji za to - ako uryvky z clanku, tak reakcia:
reflex.cz/…/pekelna-zona-lzi-…$ret

Stojí za prečítanie treking.cz/…/teror-na-lucni-b…

Idealne je temu vopred konzultovat, aby sa podobnym problemom dalo vyhnut. Staci jeden mail do rekacie, ze "Mam napad na temu XY, mam aj pekne fotky, nepracuje na tom uz nahodou niekto iny?" My odpovedame velmi rychlo a vsetko je OK :-)

R: veľmi rád som si Tvoj príspevok prečítal a o nijakom urážaní z mojej strany nemôže byť ani reči... škoda len, že si ho nehodil radšej do tohto fóra hiking.sk/…/dva_dni_v_krkonos… , kde by mal lepšiu nadväznosť... A ešte väčšia škoda, že nevyšiel ako štandardný článok aj s fotografiami - najmä ak ste mali pekné počasie.

Prečo Tvoj článok nebol zverejnený neviem - o tom, čo na HIKINGu vyjde a čo nie, ja nerozhodujem (väčšinou sa asi ide podľa pravidla "kto skôr príde, ten skôr melie")... Jeden z mojich článkov, čo som sem poslal bol tiež "stopený", a tak viem, že to človeka môže trochu demotivovať - keď už sa "dokope" ku klávesnici, aby niečo napísal a potom zistí, že sa namáhal zbytočne... Netreba však úplne rezignovať, len si možno vybrať inú lokalitu, ktorá tu nie je až taká zastúpená...

Martin
(a.k.a. EskiMO)

Možno by som tento článok ani nemal písať, ale chcel som doplniť alebo skôr pokračovať tam kde Martin skončil, keďže som toto leto strávil týždeň v Krkonošiach.
Našťastie mne počasie vyšlo, aj keď niektoré dni v horúčavách na hrebeni bez tieňa tiež nebolo to pravé orechové.

Pekný deň – ten škaredší.

Začali sme v Špindly a išli tou istou trasou ako Martin až po bývalú Rennerovu chatu
kde je možnosť občerstviť sa pramenitou vodou. Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej
po červenej značke smerom k Luční boudě, ktorá by sa skôr mala volať Obří pre jej veľkosť
ale tento názov patril v minulosti inej boudě. Po pravej strane míňame Luční a Studniční horu
druhú a tretiu najvyššiu horu Českej republiky, ale mi máme pred sebou iný cieľ, vrchol Sněžky, na ktorú máme pekný výhľad.
Po nahliadnutí do prázdnej Luční boudy, kde za typických 49 Kč ponúkajú pivo ktoré tam vyvezú autom po krásnej asfaltovej ceste, pokračujeme ďalej po modrej značke. Prekonaním krátkeho úseku sa dostávame k ďalšej zaujímavosti Krkonôš. Je ňou Úpské rašeliniště. Je to systém jazierok, mokradí a rašelinísk cez ktoré je vybudovaná lávka. Ideme ďalej modrou značkou a pred nami sa otvára Obří důl s Úpskou jámou, ale to sa už dostávame na plošinu pod Sněžkou, kde niekedy stála už spomínaná Obří bouda. Na poľskej strane stojí Dům Slezanů, ktorý slúži poľskému turistickému klubu. Je tu aj turistický hraničný prechod. No a je tu ďalšia „lahôdka“ Krkonôš. Perfektne dláždená cesta, ktorá vedie až na vrchol Sněžky. Ešte šťastie že na vrchol vedie aj klasická turistická značka, ktorá je tak trochu pre Krkonoše atypická, je skalnatá vlastne ako celá Sněžka, ktorá akoby sem nepatrila. Predierame sa pomedzi davy poľských turistov pre ktorých je to najkratšia trasa z blízkeho turistického mestečka Karpacz. Český a nemecký „tiežturisti“ volia radšej jednoduchšiu cestu lanovkou z Pece pod Sněžkou. Krátkym a strmým výstupom sa dostávame na najvyšší bod Českej republiky.
Na vrchole, aj keď dosť rozsiahlom, je takmer tlačenica. Stojí tu obrovská budova poľskej hydrometeorologickej stanice s bufetom, kaplnka, budova takzvanej Poštovny z ktorej je možné poslať pohľadnicu a konečná stanica lanovky. Po obligátnej fotopauze a malom občerstvení začíname zostupovať. Ideme tou istou trasou až po Luční boudu, kde už nie je tak prázdno ako doobeda. Úsek spod Sněžky po Luční boudu, pre tých ktorý neradi chodia tou istou trasou tak ako aj ja, sa dá ísť aj hrebeňovou červenou, už spomínanou dláždenou cestou, a potom krátkym úsekom žltou takzvanou Jantárovou cestou až k boude. Mňa tá diaľnica nepresvedčila. Od Luční boudy pokračujeme ďalej modrou značkou po rozsiahlej náhornej plošine. To už máme slnko vysoko nad hlavou a začína pripekať a ja sa nemôžem dočkať tieňa pod stromami. Začíname pomaly klesať Důlem Bíle Labe, ktorý mi veľmi pripomína úseky v našich Tatrách. Chodník je tu kamenný „tatranský“, naokolo suťoviská a konečne stromy, ale bohužiaľ tak nariedko, že na tieň čakám márne. A slnko pečie a pečie. Našťastie je tu konečne Bouda Bíle Labe a pivečko za rozumnú cenu. Po jednom orosenom pokračujeme ďalej žltou značkou smerom k Špindlerovmu mlýnu, ktorá krátkym dláždeným úsekom stúpa, pretne výbežok lesa a ďalej pokračuje otvoreným úsekom z peknými výhľadmi smerom na Špindlerovu boudu, Labský důl, Medvědín. To už sa vnárame do lesa a pred nami sú prvé domy Špindlu.

Škaredý deň – ten krajší

Konečne prichádzame na Zlaté návrší kde mierne pofukuje vetrík a muchy konečne miznú. Tu zostávam stáť v nemom úžase. Po asfaltke, po čom inom, však, prichádza autobus z ktorého vystupujú „turisti“ prejdú ťažkých desať metrov do najbližšieho bufetu kde si dajú buřta a pivo a sadnú zase do autobusu.
My pokračujeme ďalej žltou značkou na ktorej sa zastavujeme pri bývalých vojenských pevnostiach kde sa nám otvára výhľad na Labský důl a cieľ dnešnej túry Vysoké Kolo.
Krátkym úsekom kamenno-zemitého chodníka sa dostávame na asfaltku. Po ľavej strane míňame vrch Kotel a po pravej Pančavskú louku a prichádzame k rázcestníku U čtyř pánů.
Tu končí asfaltka a mi pokračujeme ďalej Labskou loukou k prameňu Labe. Slnko pečie ako o život. Pri prameni je zúfalo veľa ľudí, tak pokračujeme ďalej žltou až na hrebeň. Tam sa napájame na červenú značku a širokánskou cestou pokračujeme okolo malého žulového vrcholu Violík k Sněžným jámám.
To sú ľadovcové morény so žulovými stenami otočenými na sever, to je do Poľska, hlboké 215 m na dne ktorých sú ľadovcové jazierka. Nad nimi je poľská bouda Wawel, turisticky neprístupná, v ktorej je radiotelekomunikačný vysielač. Tu si s peknými výhľadmi do Poľska dávame niečo do tela z vlastných zásob. Odpočinutý, najedený vyrážame a tu nastáva zmena. Po nahliadnutí do mapy zisťujeme, že na Vysoké Kolo nevedie oficiálny turistický chodník a tak sa dávame dolu žltou značkou smerom na Labskú boudu. Chodník je príjemne vydláždený a tak cesta ubieha. Pred nami sa objavuje ďalšia lahôdka. Labská bouda. Obrovská betónová opacha a la Sliezsky dom.
Tu sa naše cesty stretávajú s Martinom.
My od boudy pokračujeme červenou značkou k Ambrožovej vyhliadke odkiaľ je pekný výhľad na Labský důl a cestu ktorou Martin stúpal k Labskej boude. Po krátkom úseku prichádzame k Pančavským vodopádom, robíme pár záberov mierne stúpame a sme zase na Zlatom návrší. Je asi 180 st. Celzia tak si dávam jedno orosené. Keďže odmietam ísť tou istou cestou dolu tak ideme červenou značkou smerom na Medvědín bohužiaľ kus asfaltkou, ktorá ešte zvyšuje teplotu okolia. Našťastie pred Šmídovou vyhliadkou značka odbočuje do lesa. Tu sa ešte raz kocháme a pravou stranou Medvědína klesáme k Horním Mísečkám. Odtiaľto už musíme ísť tým istým chodníkom ktorým sme stúpali hore. Dobre unavený a upečený zostupujeme zjazdovkou do Špindlerovho mlýna.

Toto bol môj článok z roku 2006, o ktorom som si myslel, že bude zverejnený len vďaka niekomu...

Ja som tieto miesta prešiel v roku 1989, takže som tiež spomínal pri čítaní článku...

Sona velmi peknym prostredim vedie chodnik z Hornej luky na Bystricku. Az po sedlo za Konciaro je to nadherna priroda kde nie je problem natrafit na kreativitu macka a hlavne straaasne vela hriibov tam bolo na jesen :)

Ano, Lubo ma uplnu pravdu, pokial chcete zazit nefalsovanu divocinu bez ludi, vsade okolo husta mladina a ako bonus cerstve medvedie labky nedaleko miesta, kde ste spali :)

Tak som si aj ja prečítal tento článok a zistil som že je to tam asi ešte horšie skomercionalizované ako som si myslel. Chcel by som sa tam niekedy aspoň raz pozrieť, nuž ale uvidím...
A pridávam sa k názorom že Rudohorie a podobné opustené hory sú na nezaplatenie (niet nad túru kde za deň stretnem max. 1 lesníka alebo 2 srnky).

Zaujímavé bolo aj čítanie o rozdielnych službách v Špindlerovej boude a Luční boude, teda poriadny kontrast.
Nuž a ako všetky tvoje články Boro aj tento mi občas vyvolal úsmev na perách.
Len tak ďalej.

V tomto smere je aj hreben Lucanskej Malej Fatry velmi zaujimavy, najma od Hnilickej Kycery po Hornu luku.

Matus preesne toto. Ja to tam milujem :) celkovo usek Klak - Maly Lysec je nadherny