Extra - Stredohorie a juh

Extra Vybrané slovenské rozhľadne II. Podobne ako aj v prechádzajúcom roku, tak aj v roku 2019 sa mi do cesty priplietlo viacero rozhľadní. Navštívil som aj prevažnú časť tých, o ktorých som písal v minuloročnom článku. Musím konštatovať, že väčšina z nich stále stojí a slúži svojmu účelu. Zároveň som mal možnosť navštíviť aj nové rozhľadne, na ktorých som dovtedy nebol. Bolo ich oveľa menej ako v predchádzajúcom roku, ale zároveň dostatočne veľa, aby som urobil o nich malý prehľad. 15/01/20 Pavel Forgáč Javorníky, Revúcka vrchovina, +

Extra Vybrané slovenské rozhľadne Minulý rok sa mi počas potuliek po Slovensku priplietlo do cesty množstvo rozhľadní. Samé o sebe sú pekným cieľom túry, ale ani jednu som z nich neplánoval. Na konci roka, keď som si robil záverečný sumár túr sa ich nazbieralo celkom dosť. Keďže sú takéto miesta medzi ľuďmi veľmi populárne, rozhodol som sa urobiť malý zoznam rozhľadní. O každej z nich by sa dal napísať samostatný článok a určite tu už boli viaceré v článkoch spomenuté. Preto cieľom príspevku nie je každú podrobne opísať, ale len poskytnúť základné informácie. 18/03/19 Pavel Forgáč Malá Fatra, Orava a Kysuce, +

Správa Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie. 05/03/19 Marián Jasík Kremnické vrchy

Extra Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov Zoznamov najvyšších vrchov geomorfologických celkov je publikovaných niekoľko, každý si môže vybrať. Pridanie ďalšieho by neprinieslo nič nové, len ďalšiu diskusiu o rozdieloch. A tak pre inšpiráciu pridám zoznam najvyšších vrchov, vŕškov a kót - bodov našich sedemdesiatich deviatich okresov. 25/11/18 Peter Šufliarsky Malá Fatra, Nízke Tatry, +

Extra Pomenované TZT na Slovensku Na území Slovenska sa nachádza množstvo turistických značených trás (TZT) v celkovej dĺžke prevyšujúcej 15 000 km, pričom každá z nich je jednoznačne identifikovateľná svojím evidenčným číslom (v závislosti od farby či regiónu). Niektoré sa však odlišujú ešte viac – nesú vlastné pomenovanie. A práve o pomenovaných TZT na Slovensku si v nasledujúcom texte povieme viac. 23/10/15 Vladimír Kobza Slovensko, Malá Fatra, +

Stredohorie a juh

- Základné informácie o oblasti

Turistická oblasť „Stredohorie“ sa stotožňuje s geomorfologickou oblasťou Slovenského stredohoria. Rozprestiera sa, ako už názov napovedá, v centrálnej časti Slovenska. Zaberá vulkanické pohoria Vnútorných Západných Karpát v Banskobystrickom samosprávnom kraji a Nitrianskom samosprávnom kraji. Sú to Burda, Cerová vrchovina, Javorie, Kremnické vrchy, Ostrôžky, Pohronský Inovec, Poľana, Štiavnické vrchy a Vtáčnik. Zo zníženín patrí do oblasti Juhoslovenská kotlina, Pliešovská kotlina, Zvolenská kotlina a Žiarska kotlina. Z veľkoplošných chránených území do oblasti zasahuje CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy, CHKO (Biosférická rezervácia) Poľana a CHKO Cerová vrchovina.

Najvyšším bodom oblasti je Zadná Poľana (1458 m n. m.) v zároveň najvyššom sopečnom pohorí Slovenska - Poľana. Najnižší bod leží v ústí rieky Ipeľ do Dunaja na maďarskej hranici vo výške 102 m n. m. Napriek značnej rozlohe oblasti sú prvky reliéfu obdobné vďaka vulkanickej minulosti, no každé pohorie je niečím charakteristické. Mierne zvlnenú Juhoslovenskú kotlinu striedajú pahorkatiny Krupinskej planiny a Ostrôžok. Horstvá, ktoré sú viac na sever, naberajú aj na výške a rozmanitosti vegetačných stupňov. Pokrytie turistickými chodníkmi je veľmi odlišné. Na južnom okraji pri hranici s Maďarskom sú zriedkavosťou. Severným smerom turistické trasy pribúdajú. Ich kvalita je tiež veľmi rozdielna. V málo navštevovaných lokalitách je stav zanedbaný. Napr. dostupné papierové mapy Štiavnických vrchov nezobrazujú realitu v teréne a preto môžu nastať orientačné problémy. Hrebeňové partie Štiavnických vrchov a Kremnických vrchov sú ideálnymi terénmi pre bežecké lyžovanie. Ostatné pohoria majú vysoký potenciál pre horskú cyklistiku a ľahkú pešiu turistiku.

autor: Tomáš Trstenský