Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rada Kartárik – krásny, dostupný, ale zradný

Deväť lavínových nehôd, jedenásť zranených ľudí a jeden smrteľný úraz, to bola bilancia zimnej sezóny 2010/2011. Tri z nehôd sa odohrali na jednom mieste a to v Kartáriku. V žľabe, ktorý je hneď vedľa lanovky, vedúcej zo Skalnatého plesa do Lomnického sedla. Kartárik je strmý úzky žľab, a keď sú vhodné podmienky, tak sa v ňom dá vcelku dobre vyblázniť. Ak sa s vami odtrhne lavína, tak to zvyčajne skončí veľmi rýchlou jazdou, končiacou na dne Lievikového kotla. Kartárik je lákavý a jeho ľahká prístupnosť z neho robí pascu pre všetkých prašanu chtivých freerajderov, snowboardistov, lyžiarov a skialpinistov.

Kartárikov žľab (Kartárik)

Lavínový svah s typickým bralnatým reliéfom - strmý erózny žľab so sklonom nad 40 stupňov a menšou plochou odtrhu lavín. Lavíny v žľabe padajú často, dosahujú však malé rozmery. Podľa medzinárodnej klasifikácie sú to malé alebo stredné lavíny s dĺžkou dráhy niekoľko 100, maximálne až 1000 metrov a objemom do 10 000 m3. Žľab je pre lyžiarov a freeriderov ľahko dostupný, lebo sa nachádza v blízkosti vrcholovej stanice sedačkovej lanovky do Lomnického sedla. Priamo z Lomnického sedla vedie cesta na Lomnický štít – cesta cez Mojžišov prameň alebo tiež nazývaná „stará“ cesta. Horolezci ju väčšinou používajú na zostup z Lomnického štítu.

Tri lavínové nehody zo zimnej sezóny 2010/2011

Zasypaný snowboardista

Prvá nehoda nenechala na seba dlho čakať. Štvrtý decembrový deň v roku 2010 si traja snowboardisti postavili skok s dopadom rovno do žľabu. Každý dopad snowboardistu vyvolá veľké dodatočné zaťaženie na snehovú pokrývku. Hneď prvý skok a následný dopad spôsobil napätie, ktoré sa šírilo dovtedy, kým nenašlo slabinu v snehovej pokrývke. Lavína sa odtrhla 50 metrov nad dopadom skoku. Dvom snowboardistom sa podarilo lavíne len tesne vyhnúť, tretí šťastie nemal. Lavína ho strhla a celou svojou silou vliekla 550 metrov. Postihnutý skončil čiastočne zasypaný – nie kriticky (hlava a dýchacie cesty neboli pod snehom) na mieste, kde žľab vyúsťuje do Lievikového kotla. Jeho kamaráti ihneď zišli dolu žľabom a vyslobodili ho spod nánosu snehu. Počas svojej jazdy v lavíne si postihnutý zlomil rebro a utrpel poranenia chrbtice. Našťastie na zjazdovke, nachádzajúcej sa blízko žľabu, pravidelne slúžia záchranári Horskej záchrannej služby, ktorí okamžite privolali vrtuľník z Popradu. Po ošetrení bol postihnutý transportovaný rovno do popradskej nemocnice.

Šťastie opäť raz zohralo úlohu aj v tomto prípade. Zo skupiny snowboardistov mal kompletnú lavínovú výstroj iba zasypaný. Pri ostatných členoch chýbala úplne. Jediným pozitívom bolo, že postihnutý bol len čiastočne zasypaný a tým pádom ho bolo možné relatívne rýchlo nájsť. V prípade úplného zasypania mohla celá udalosť skončiť tragicky. Aj keď sa terén v okolí lanoviek a vlekov môže zdať relatívne bezpečný, nie vždy je tomu tak a riziko pádu lavíny netreba v žiadnom prípade podceňovať. Šanca na prežitie sa pri úplnom zasypaní rýchlo znižuje, preto najdôležitejšia je rýchla a účinná kamarátska pomoc.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chyby, ktoré skupina spravila, sú očividné. Snowboardisti pri testovaní stability nezvolili správny postup a nespravili si snehový profil, podľa ktorého by určili stabilitu snehovej pokrývky v žľabe. Tiež zle odhadli líniu možného odtrhu lavíny a nevšimli si nebezpečný vankúš z naviateho snehu, ktorý bol povyše miesta, kde spoločným skokom testovali pokrývku.

Plávajúci skialpinista

V poradí druhá lavínová nehoda sa v Kartáriku odohrala 10. januára 2011. Skupina štyroch skialpinistov traverzovala žľab, keď v okamihu sa sneh pod ich nohami dal do pohybu. Trom skialpinistom sa podarilo zachytiť a vyhnúť sa zrýchľujúcej mase snehu. Štvrtý také šťastie nemal a lavína ho strhla. Skialpinista si v momente uvedomil, že je zle a zo všetkých síl sa snažil dostať z hlavného prúdu. Lavína ho brala celou svojou silou, on sa však nevzdával a rukami mával, aby sa dostal na okraj lavíny, kde je rýchlosť a sila najnižšia. Akoby plával kraul, len miesto pokojnej vody v bazéne mu bola protivníkom hučiaca masa snehu. Bol to boj o život, kde každá maličkosť môže zavážiť. Vypnutá lyža, paličky na remienkoch, pohyb rukou... Po približne 250-metrovej jazde lavína zastala. Nad dolinou zavládlo ticho. Traja skialpinisti v nemom úžase pozerali na čerstvý lavínový nanos, ktorý v niektorých miestach dosahoval výšku 5 metrov. Na nánose sa črtala malá čierna bodka. Okamžite zlyžovali dolu lavíniskom a v dolnej časti zistili, že ich kamarát leží zranený na povrchu lavíny. Našťastie zranenia neboli vážne, išlo len o poranenie nohy. Okamžite zavolali horských záchranárov, ktorí po ošetrení zraneného transportovali do nemocnice.

Po celej udalosti v hornej časti žľabu ostal odtrh široký 30 metrov, s hrúbkou miestami dosahujúcu 40 centimetrov. Kritická vrstva, kvôli ktorej sa celá masa snehu dala do pohybu, bola tvorená pohyblivými druhmi snehu (hranatozrnnými kryštálikmi a dutinovou inovaťou).

Spomínané nehody skončili šťastne, len s malými poraneniami. Nanešťastie nie všetky lavínové udalosti mávajú šťastný koniec. Ďalšia nehoda sa odohrala začiatkom februára. V osudný deň bolo počasie pod psa. Na podhorí Tatier pršalo, na horách snežilo a fúkal prudký vietor. V takomto počasí by človek ani psa von nevyhnal.

Mŕtvy horolezec

Štvorica maďarských horolezcov vystúpila cez Lomnické sedlo na Lomnický štít. Naviazaní na jednom lane začali poobede zostupovať. Hmla im sťažovala orientáciu v už aj tak dosť komplikovanom teréne. Počas zostupu stratili správny smer a dostali sa na strmé snehové svahy, lievikovito sa zvažujúce smerom do Kartárika. Práve v týchto miestach bolo nafúkané veľké množstvo nestabilného snehu. Horolezci bezradne blúdili strmým svahom, keď sa zrazu ozval dutý zvuk. Snehová doska sa pod nimi prepadla a v sekunde sa dala do pohybu dolu svahom. Z lavínového zovretia nebolo úniku. Lano, na ktoré boli horolezci spoločne naviazaní a malo zabrániť pádu, teraz slúžilo ako reťaz ťahajúca ich všetkých dolu s lavínou. Lavína ich brala, preskakujúc pritom krátke strmé skalné prahy. Všetok pohyb sa zastavil o 750 metrov. Jeden z horolezcov sa po páde odviazal a utekal po pomoc. Po príchode našli záchranári dvoch ťažko zranených a bohužiaľ jeden z horolezcov mechanickým zraneniam na mieste podľahol.

V osudný deň bolo pre Vysoké Tatry vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo, t. j. 2. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Lavínová informácia upozorňovala na vznik nebezpečných vankúšov a dosiek z naviateho snehu a tiež na možnosť uvoľnenia lavín pri dodatočnom zaťažení snehovej pokrývky. Na zostup si horolezci zvolili nesprávnu trasu a pri samotnom zostupe nedodržiavali rozostupy. Účelom rozostupov je minimalizovať zaťaženie snehovej pokrývky. Strmý svah, na ktorom došlo k odtrhu lavíny, má východnú orientáciu a severozápadný a západný vietor, ktorý fúkal predchádzajúcich 48 hodín, tam nafukoval nový sneh a vytváral nebezpečné miesta – mäkké dosky a vankúše. Veľkým dodatočným zaťažením nebezpečného miesta došlo k uvoľneniu lavíny pod zostupujúcimi horolezcami. Život horolezcovi nikto nezachráni, ostáva nám len zobrať si z nehody poučenie, aby nehôd bolo v budúcnosti čo najmenej.

Ďalšie zaznamenané lavínové nehody v Kartáriku

15. január 1985 – Poľský horolezec nad Kartárikovým žľabom pri túre na Lomnický štít uvoľnil lavínu, ktorá ho strhla až na dno Lievikového kotla. Záchranári s pomocou psa našli len mŕtve telo s rozsiahlym poranením hlavy.

30. marec 2009 – Snowboardista, strhnutý lavínou si svoju jazdu nasnímal kamerou na helme. Ide o toho istého snowboardistu, ktorý bol v tom istom žľabe strhnutý aj v sezóne na prelome rokov 2010 a 2011. Bude mať aj do tretice také šťastie?

30. december 2009 – Pri zostupe si horolezec sám odtrhol nad Kartárikom lavínu, ktorá ho strhla na dno kotla. V lavíne aktívne bojoval – pokúšal sa plávať, udržať na povrchu a chránil si dýchacie cesty. Po zastavení mal voľné obe ruky. Svojpomocne sa z lavíny dostal a aj napriek zraneniam prišiel na Skalnatú chatu. Na chate prenocoval a na druhý deň zašiel na ošetrenie do nemocnice. O svojej nehode informoval Stredisko lavínovej prevencie o pár dní neskôr elektronicky.

Stredisko lavínovej prevencie eviduje v Kartárikovom žľabe od svojho vzniku v roku 1972 týchto šesť lavínových udalostí. Udalostí so šťastným koncom je asi viac, ale o ďalších neexistujú oficiálne údaje.

Autori textu: Marek Biskupič, Milan Lizuch a Jozef Richnavský (Horská záchranná služba – Stredisko lavínovej prevencie).

Text vznikol vďaka spolupráci redakcie Hiking.sk so Strediskom lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Jasná.

Fotogaléria k článku

Najnovšie