Krátka zastávka na Štefánikovej chate, kde sa nemusím vyzúvať. Slniečko vystriedala hustá hmla. Naberáme metre smerom na Ďumbier. Viditeľnosť je takmer nulová. Sotva sme našli vrcholový kríž. Práve prišli ďalší skialpoši. Prvé, čo robia – vyzúvajú sa. Ani netušia, ako ich chápem. Vtom som začula slová svojho partnera: „No, vyššie sa už nedá ísť.“ „V Nízkych Tatrách nie,“ bola moja odpoveď. Pár vrcholových fotiek a nasledovala cesta dolu. Môj prvý pohodlný skialp.

Druhý deň ráno mi zvoní telefón: „Rozmýšľal som, nešli by sme na Gerlach? Keď už máš dobré lyžiarky.“ „Kedy?“ položila som otázku bez rozmyslu...

Trasa

Sliezsky dom – Suchý vrch – Batizovské pleso – Batizovská próba – Batizovský žľab – Gerlachovský štít a späť

Je utorok večer, od Kráľovej Lehoty cestujeme potichu. Skialpová výstroj sa vezie s nami na Sliezsky dom. V hlavách sa nám striedajú obavy s nadšením a s rešpektom. Čím sme bližšie, tým viac sa nám trasie hlas. Všetko nám došlo na druhý deň ráno. Horský vodca pripravuje lavínové sondy, vyhľadávače... S obavami sa nás pýta, akí sme lyžiari. Lebo nám nestačí iba pešia túra.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Azúrovomodrá obloha a nádherný výhľad na Poprad z Tatranskej magistrály nás podporuje pri prvých nesmelých krokoch. Naberáme prvé výškové metre. Popred lyže sa mi skotúľala šiška. Zdvihnem ešte jednu a potichu si ich vkladám do vrecka. Pôjdu s nami ďalej. Po prestávke pri Batizovskom plese začíname traverzovať Batizovskou dolinou. Pásy zatiaľ držia. S pribúdajúcim slniečkom a stúpajúcou teplotou ich skladáme. Prichádza prvá kríza. Všetko máme ešte naložené v batohoch, upevňujeme na ne lyže, stúpacie železá ešte neobúvame. Šliapeme v lyžiarkach a mne sa začína šmýkať. Ťažký batoh, lyže mi udierajú do prilby, no koho bol len toto nápad?

Môj partner sa na mňa otočil a pýta sa: „Vraciame sa?! „Nie!“ Odpovedala som tak rezolútne, že už nedostala priestor ďalšia podobná otázka. Na ďalšej zastávke vyberáme stúpacie železá, vykladáme pásy. Hneď sa ide lepšie. Len lyže miestami v Batizovskej próbe poriadne zavadzajú. Brodíme sa Batizovským žľabom. Slnečné lúče sa nádherne odrážajú na majestátnych štítoch. My sa zabárame každým krokom hlbšie do snehu. Výstup je čím ďalej tým náročnejší. Po tvárach nám steká pot, nielen vďaka slniečku. V tej chvíli som si opakovala iba jednu myšlienku: „Ak zvládneme Gerlach, tak spolu zvládneme všetko.“ Prišla ďalšia kríza. Ani nie 100 metrov pod vrcholom. Zvládneme to! Pôjdeme z nohy na nohu a určite to dáme. Lyžiarky sa zdali byť čoraz ťažšie, rovnako ako aj lyže na batohoch. Konečne sme prišli na miesto, kde ich skladáme. Posledný krát sa istíme lanom.

„Vidím kríž!“ zakričala som. „Kde?“ „Rovno nado mnou!“ A hneď sa nám išlo lepšie. Urobili sme niekoľko vrcholových fotiek, trošku nás prefúkalo a po chvíli zostupujeme k našim lyžiam. Zapíname si ich a začíname skúmať terén žľabu. Spúšťame sa pomaly, opatrne, vždy iba po jednom. Lyžami odrezávame malé snehové splazy, ktoré nám čistia cestu. Adrenalín pri spúšťaní sa Batizovským žľabom je neskutočný. Vyratúvame každý oblúk. Pri Batizovskej próbe znovu obúvame mačky. Ale nie nadlho. Zostúpili sme na bezpečné stanovisko a znovu zapíname lyže. Skialpy sa zahryzávajú do snehu, naberáme rýchlosť. Smejeme sa, kričíme, hory sa nám ozývajú späť.

„Ideme na lyžiach magistrálou?“ „Tak skúsme.“ Pomedzi kamene, kosodrevinu a miestami aj cez ne to bol skutočne adrenalínový slalom. Príjemne unavení a s plnými hlavami zážitkov sme sa na lyžiach zviezli až pred Sliezsky dom. Kofola v bufete chutila neskutočne.

Spolu sme zvládli Gerlachovský štít. Našimi svedkami sú šišky na čestných miestach.

Fotogaléria k článku