Vladimír Hubač

Autorom myšlienky priblížiť návštevníkom históriu lyžovania a ďalších zimných športov v Tatrách je Vladimír Hubač, milovník lyžovania a histórie z Tatier, ktorý je známy aj ako organizátor každoročných pretekov v lyžovaní na historických lyžiach a v dobovom oblečení. Jeho súkromná zbierka lyží obsahuje skoro 300 exemplárov, z ktorých je v múzeu iba niekoľko najzaujímavejších párov - najdlhšie lyže 3,07 metra z roku 1885, prierez vývoja viazania až do roku 1960.

Múzeum

Pred vchodom sedí elegantná dáma dobovo oblečená v lyžiarskej sukni s párom drevených lyží. Pozýva dnu. Tak vojdime. Tu nás privíta príjemná recepcia s pokladňou a širokou ponukou kníh o Tatrách. Zaplatíme vstupné a vkročíme. Smer prehliadky je daný vzorne očíslovanými panelmi v slovenskom a anglickom jazyku.

História lyžovania

Autor ho vzal pekne od podlahy, história siaha 6000 rokov dozadu, kedy sa človek niekde v strednej Ázii snažil pohybovať po snehu a využil na to neopracované kusy dreva. Pre severské krajiny je objav lyží asi taký dôležitý, ako objav kolesa pre ostatné krajiny sveta. Názov lyží ski pochádza pravdepodobne z islandského slova scidh, čo v preklade znamená kus dreva.
Začiatok lyžovania v Tatrách nemá až takú dlhú históriu, siaha do 19. storočia, keď zakladateľ kúpeľov v Novom Smokovci, doktor Mikuláš Szontágh, zaviedol v rámci zimných mesiacov tzv. rozptylové liečebné metódy, a to turistiku, korčuľovanie, sánkovanie a lyžovanie.

Lyžovanie v armáde

Zimný presun vojska je veľmi zaujímavou kapitolou. Neuveriteľné rozmery nadobudli lyžiarske kurzy pre vojakov v roku 1916. Spolu 4000 vojakov a 500 dôstojníkov bolo rozmiestnených od Tatranských Matliarov až po Štrbské Pleso. Pozornosti autora neunikol prvý slovenský olympionik Lukáš Michálek zo Ždiaru, ktorý sa zúčastnil zimných olympijských hier v roku 1936 v Garmish-Partenkirchene. Ďalej je tu prierez minulosťou horských dopravných zariadení vo Vysokých Tatrách.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výroba lyží

Produkcia v Tatrách sa datuje od roku 1887, kedy vyrábal lyže podľa nórskeho vzoru majster Ján Strižka z Liptovského Svätého Mikuláša - vyrábali sa z jedného kusa jaseňového dreva.

Sánky

Prvé športové sánky do Tatier priniesol riaditeľ Starého Smokovca - Dezider Reichart st. V roku 1905 vybudoval prvú sánkarskú dráhu z Hrebienka do Starého Smokovca v dĺžke 2650 metrov. A v roku 1906 sa na nej konali prvé medzinárodné sánkarské preteky.

Dojmy

Môjmu malému sprievodcovi sa páčia najmä exponáty figurín v dobovom oblečení. Boby, na ktoré by hneď ochotne nasadol a najmä Gertrúdina chata, kam by rád vliezol a trochu sa pohral. Ak nepoznáte históriu Gertrúdinej chaty a jej majiteľky, máte možnosť spoznať ju práve v múzeu. Na záver si kúpim jednu knižku do mojej tatranskej knižnice. Kubko dostane za odmenu pohľadnicu. A vonku si poviem, ako by aj dnes bolo fajn, keby boli ľadové plochy na korčuľovanie v Starom Smokovci s rozlohou 5.000 m2 ako v roku 1920.

Návštevu všetkým vrelo odporúčam, opísala som tu iba niekoľko z veľkého množstva zaujímavostí, aby som vás navnadila. Aj ja si ju ešte zopakujem v nejaký šedivý, smutný, upršaný či veterný deň. Múzeum s kaviarničkou je otvorené denne od 9.00 do 18.00 hodiny. V letných mesiacoch sa kaviarnička rozšíri aj o otvorenú terasu. Vďaka cyklostojanu sa tu určite zastavia aj cykloturisti a ak si náhodou doma zabudli bicykel, môžu si ho tu aj požičať.