Predpoveď na piatok a sobotu sľubovala slnečné okno v zamračenom počasí posledných dní. V sobotu ráno preto balíme do auta bežky a smerujeme na Kohútku na hlavnom hrebeň Javorníkov. Ráno je celkom mrazivé, ale ako pribúda nadmorská výška, tak teplomer pomaly ukazuje príjemnejšiu teplotu. Dolu bola zrána celkom hmla, tak slnko nestíhalo prehriať ovzdušie. Netrvá dlho a vystupujeme na parkovisku v stredisku Kohútka. Všade je krásne slnečno a pred nami je vidina parádneho slnečného dňa.

Trasa

Kohútka – Portáš – Stolečný vrch – Frňovské – Malý Javorník – Bukovina – Stratenec – Stodoliská – sedlo Gežov – traverz Veľkého Javorníka – Kasárne a späť

Na Kohútke som na bežkách druhýkrát, parťák Michal tu bol viackrát, predsa to má bližšie. Naposledy sme tu boli začiatkom roka. Vtedy sme museli bežky najskôr preniesť, lebo cesta od parkoviska bola posypaná drobnými skalkami. Dnes je ale len odhrnutá, a tak sa dá začať “bežkanie” na bežkách rovno od auta. Prvé metre stúpame prístupovou cestou až po Horský hotel Portáš. Nápad využiť slnečnú sobotu pri pohybe na bežkách mali viacerí, a preto na trase je zreteľne vidieť stopy po lyžiach. Nad Portášom nás čaká posledné stúpanie na Stolečný vrch po malej zjazdovke, ešte v civilizácii lyžiarskeho strediska. Čoskoro sme na lesnej ceste, ktorá sa tiahne hrebeňom Javorníkov. Je celkom príjemné, že aj keď ešte nie je riadna zimná sezóna, trasa je prebehnutá ratrakom. Dalo by sa isto ísť, aj keby sme si robili stopu sami, ale takto je to o poznanie príjemnejšie.

Spočiatku, keď cesta prechádza lesom popod stromy, je ešte snehu menej. Občas vidieť pretŕčať skaly alebo nie dobre utlačenú strednú časť cesty. Tu je sneh viac rozchodený turistami, čo idú hrebeňom peši. Les od prvých metrov vytvára dojem zimnej rozprávky ako je napríklad v rozprávke Mrázik. Konáre sú pokryté bielou inovaťou, ktorá zjavne namrzla z hmlistých rán. Občas stretneme niekoho, kto ide na bežkách v protismere, občas sa dostávame v lese na miesta, kde je výhľad na moravskú stranu. Takto v zimnej prírode míňame Malý Javorník a pokračujeme smerom na Stratenec. Časť trasy z Kohútky po sedlo pod Malým Javorníkom je miernejšia. Tam začína prvé strmšie stúpanie na Malý Javorník a po jeho prechode príde prvý strmší zjazd lesom. Podobné pasáže pokračujú cez Stratenec alebo pod Veľký Javorník z vrchu Stodoliská.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V sedle Gežov pod Veľkým Javorníkom sme sa rozhodli, vzhľadom na dostatok času, pokračovať ďalej. Trasa smerom na Veľký Javorník prešliapaná nebola, ale v smere na moravskú stranu bola cesta ešte prejdená ratrakom. Pokračujeme po ratrakovej stope smerom k hotelu Fran. Kúsok pod rázcestím bola cesta skôr ľadová ako snehová. Našťastie nie na dlhom úseku a čoskoro pokračujeme lesom v miernom klesaní. Cesta má príjemný sklon, stretávame tu dosť ľudí. Niekto si asi len vyšiel na prechádzku, pár ľudí sme videli na bežkách. Bola predsa krásna slnečná sobota, tak každý, kto mal možnosť a chuť, sa snažil využiť voľný čas v zimnej prírode.

Došli sme po hotel Fran, kde sme na tento deň dali otočku. Čaká nás ešte rovnako dlhá trasa spať na Kohútku, kde máme odparkované auto. Na ceste späť si dávame prestávku v sedle Gežov, kde dopijeme posledné zásoby čaju. Na to ako bolo príjemne teplo počas pohybu, bolo dosť cítiť chlad, keď sme stáli a prefukoval vietor. Neostávame tu preto veľmi dlho a čoskoro pokračujeme späť. Osobne som celkom v očakávaní ako dopadne zjazd, hlavne z Malého Javorníka. Cesta bola dosť rozchodená a na moje nie veľké bežkárske skúsenosti neviem, ako to pri zjazde ustojím.

Prvá skúška pri dlhšom zjazde zo Stratenca dopadla nad očakávanie dobre. Stále ešte nie je koniec, tak uvidím ako dopadne Malý Javorník. Mišovi sa nejako krútila ponožka v lyžiarke, a tak si na Malom Javorníku dáva technickú prestávku. Vyberám sa dopredu, však ma dobehne. Tiež prebehne myšlienka, že ktovie koľkokrát sa budem ešte dvíhať zo snehu. Napodiv, asi aj tým, že cestu vyrovnali iní bežkári a Mišo mi celkom fajn viac vecí cestou vysvetlil, bol zjazd v pohode a dokonca som nepadol. Dolu spokojne a vysmiaty čakám na Michala s privítaním: “Kde sa toľko moceš, však tu zamrznem, čo Ťa čakám.” Len sme sa zasmiali a pokračovali spať na Kohútku.

V okamihu, keď sme nad hotelom Portáš, ako vychádzame z lesa, sa nám na záver naskytajú pekné scenérie zapadajúceho slnka nad Javorníkmi s oblakmi sfarbenými do červena. Pri pohľade nad moravskú stranu je vidieť úplne zatiahnutú oblohu, slovenská strana je skôr polojasná. Oblaky sa snažia prevaľovať ponad hrebeň, ale na slovenskej strane sa nejako strácajú.

Záver

Netrvá dlho a sme späť pri aute, kde zbalíme veci a pokračujeme domov. Krásna slnečná sobota je za nami, unavení sedíme v aute a pomaly schádzame vysneženou a vymrznutou cestou dolu z Javorníkov smerom do Púchova. Pre mňa isto dobrá bežkárska škola a teším sa, že si túto alebo aj inú trasu čoskoro zopakujeme.

Autori fotografii: Michal Bašo a Michal Mikuláš

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek