Nájsť si ideálnu lyžiarku je umenie, no zároveň je to asi tá najdôležitejšia vec. Mám nízky priehlavok a úzku nohu a metódou pokus-omyl som zistil, že mi najviac vyhovujú Dynafit lyžiarky. Testované HOJI sú už štvrté, s ktorými mám skúsenosti – predtým modely Zzero4, One a TLT7.

V prvom rade treba povedať, že HOJI sú síce ľahké, no pokiaľ je toto vaše hlavné kritérium, skúste pozrieť po niečom inom – napríklad TLT7 sú ľahšie, nehovoriac o ultragramárskych modeloch v speed a race kolekciách. HOJI vážia 1450 g na lyžiarku, čo je o 330 g viac ako TLT7 ale 165 menej ako Vulcan, či rovnako ako model One (teraz Neo). Áno, dá sa polemizovať ktorý model je na čo presne určený, aké má verzie a možnosti, no na základnú orientáciu to stačí.

Všetky časti skeletu lyžiarky sú z Grilamidu, ktorému vďačia za tuhosť a nízku hmotnosť. Lacnejší PX model používa Pebax a len zadná časť komína je z Grilamidu. Zaujímavo sú riešené aj klipsne. Stredná je diagonálna, fixuje pätu používa zúbkovaný plastový pás s jemným nastavovaním. Zvyšné dve klipsne majú bližšie ku klasickým, no sú riešené opačne – pri odopnutí celá vyskočí von. Za zmienku stojí aj fixačný pás na hornom okraji komína, ktorý nemá suchý zips ale kovovú zaisťovaciu pracku, na ktorej je pripevnená šnúrka. Keď za ňu zatiahnete popruh sa uvoľní, no nerozopne sa, lebo koniec popruhu je širší. Manipulácia je teda o poznanie rýchlejšia ako s klasickým popruhom so suchým zipsom.

HOJI lock

Prepínanie medzi šliapacím a lyžiarskym režimom doteraz riešil Dynafit systémom UltraLock. Všetko mala na starosti horná klipsňa, ktorou sa zároveň odomkol komín. Jej súčasťou bol totiž čap, ktorý zapadol do skeletu. Celkom elegantné riešenie – detaily si môžete pozrieť v recenziách One a TLT7 – no malo jednu muchu, zamknutie do zjazdového režimu záviselo od jediného bodu, čo malo vplyv na tuhosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nový HOJI lock systém sa ovláda samostatnou masívnou páčkou vzadu. Jej pohybom sa hýbe viacero prvkov. Vnútri sa zasunú dve väčšie plochy do skeletu (fixujú pohyb vpred) a vzadu zvonku hrubý kolík dosadne na oblasť päty (fixuje pohyb vzad). Pre lepšiu ilustráciu si pozrite priložené video.

Výsledné zamknutie je takto oveľa stabilnejšie v rôznych osiach, v ktorých pôsobia sily počas zjazdu.

Aby ste však nemuseli povoľovať samostatne aj hornú klipsňu a sťahovací popruh, tak oba tieto prvky sú na HOJI lock prichytené cez oranžové lanká. Otvorením HOJI locku tak povolíte aj stiahnutie komína. Teoreticky tak nemusíte urobiť nič iné, len otvoriť zadnú páčku a je to.

Dojmy z terénu

V lyžiarkach HOJI som absolvoval niekoľko túr vo Veľkej Fatre, Nízkych a Vysokých Tatrách. Rozsah pohybu komína je 55 °, čo je o 5 ° menej ako má TLT7. V praxi som nezaznamenal pocitový rozdiel. Zato oproti One je rozdiel v pohyblivosti významný. Najmä v ohybnosti smerom dopredu. Keď treba, je možné krok predĺžiť, či viac sa oprieť dopredu a lyžiarka tomu nebráni. Pri chodení bez lyží je v HOJI pocit akoby ste chodili v tvrdých topánkach. Je to aj vďaka tomu, že konštrukcia špice je bez lyžiarskeho nosu a tak nie je podrážka neprirodzene dlhá. Preto sú HOJI vhodné len do pinového viazania, do rámového sa nedajú použiť. Najlepšie si rozumejú s TLT, ja som ich používal s Radical ST a starším Vertical ST. Najmä v spolupráci s prvým menovaným je obúvanie jednoduché – má totiž dorazové plôšky, ktoré presne sedia s plôškami na pinovom inserte v lyžiarkach.

Vzhľadom na konštrukciu nosu nie sú s lyžiarkami požiteľné rámové mačky. V pohode to však išlo s poloautomatickými – či už oceľovými Grivel alebo duralovými Camp. Kto by však chcel minimalizovať hmotnosť, k dispozícii sú Cramp-in mačky s úchytom do podrážky vpredu a klasickou klipsňou vzadu, pričom hmotnosť je len 260g. Akú to však bude mať životnosť a či nejde len o race špecialitku, to povedať neviem.

HOJI sú najlepšie jazdiace skialpové lyžiarky, s ktorými som doposiaľ jazdil.
Ľubo Mäkký

Dobré skúsenosti zo šliapania sú pri Dynafit lyžiarkach bežné, najmä TLT7 boli v tomto smere výborné. V čom ale zvyknú zaostávať bol zjazd. HOJI sú najtvrdšie a najlepšie jazdiace skialpové topánky, s akými som mal doposiaľ tú česť. Nevravím, že sú tak tvrdé ako zjazdárske španielske čižmy, či niektoré freeridové, no v skialpových vodách asi ťažko budete hľadať lepšie jazdiacu lyžiarku. Pokiaľ určitú mäkkosť vítate ako možnosť odpruženia nerovností, tak na to tu zabudnite. Lyžiarka je proste tvrdá a hoci výrobca uvádza progresívny flex, tak začína pekne ztuha.

Maťovi, ktorý je skôr orientovaný na freeride ako skialp, som lyžiarky požičal a nižšie je jeho pohľad.

Maťov pohľad

Nie som žiadny ostrieľaný skialpinista, mám za sebou v podstate dve sezóny, z toho tú prvú som absolvoval na požičanom, skôr skialpinistickom vybavení. Keďže som bol zo zjazdoviek a hlavne mimo nich zvyknutý na tvrdé lyžiarky, do ktorých sa dá oprieť a podržia aj v náročnom teréne, tak ma najviac sklamali práve ľahké, skialpinistické lyžiarky, ktoré boli síce pohodlné, ale veľa dôvery vo voľnom teréne nepriniesli. Preto, keď som si kupoval vlastnú výbavu, siahol som po freeridovom modeli K2 Pinnacle s techovými inzertmi a flex indexom 130.

Dynafit HOJI som mal možnosť vyskúšať na jednej túre v Západných Tatrách. Najprv som mal trošku zmiešané pocity, pretože predsa len ide o len cca 1400 gramové papučky, pôsobiace pomerne vetchým dojmom, na druhej strane vyvíjané freeridovou legendou Ericom Hjorleifsonom. Pamätám si, že obúvanie bolo trošku zložitejšie, ako by som si ideálne predstavoval, ale keď už som ich mal na nohe, boli veľmi komfortné. Určite k tomu prispela aj šírka v prednej časti, ktorá je 103mm a oproti mojim 97mm na K2kách, ktoré som si musel nechať rozťahovať, pôsobili HOJI naozaj komfortne. Prekvapivá bola aj pomerne tenká papuča, ktorá asi neodpustí neštandardné výrastky na nohách, ale na tepelnom komforte jej malá hrúbka nič neuberá. Na čom to ale uberá, je hmotnosť, ktorá bola oproti mojim lyžiarkam naozaj výrazne nižšia. Tak isto oveľa väčší rozsah pohybu komína dovoľoval robiť dlhšie sklzy.

Cesta hore bola teda veľmi príjemná, ale sám som bol najviac zvedavý na to, ako lyžiarky obstoja v zjazde. Za spomenutie určite stojí aj systém upnutia nohy v lyžiarke a prepínania medzi chodiacim a lyžiarskym režimom. Systém, ktorý využíva Dynafit pri tomto modeli, teda jedna klipsňa cez priehlavok a druhá smerujúca šikmo dolu okolo členka, je podľa mňa komfortnejší aj stabilnejší, ako uchytenie dvoma klipsňami cez priehlavok. Zároveň prepínač na zmenu režimu z chodenia na lyžovanie a naopak doťahuje jedným pohybom aj klipsňu okolo lýtka, takže prechod medzi režimami je veľmi rýchly a jednoduchý.

Musím povedať, že už po prvých pár oblúkoch sa všetky moje obavy rozplynuli a zjazd som si užíval aj v pomerne náročnom teréne a hlbokom snehu!
Maťo Ďuriš

No dobre, pásy zbalené, viazanie prepnuté na zjazd, lyžiarky tiež, už sa len pustiť dole. Musím povedať, že už po prvých pár oblúkoch sa všetky moje obavy rozplynuli a zjazd som si užíval aj v pomerne náročnom teréne a hlbokom snehu! Noha držala, do lyžiarok sa dalo oprieť a lyžovanie som si fakt užil. Otázne je, ako by sa správali na tvrdej zjazdovke, prípadne na stvrdnutom, rozjazdenom snehu, ale to som žiaľ nemal možnosť otestovať. Myslím, že HOJI majú písaný flex na úrovni 120, čo by malo byť „papierovo“ menej, ako moje Pinnacle, ale môj pocit z nich bol možno ešte tvrdší, ako z K2. Predpokladám, že za to môže Grilamid, z ktorého sú topánky vyrobené. Kým bežné lyžiarky, aj pri vysokých hodnotách flex indexu mierne progresívne pružia, Grilamid je jednoducho len tuhý. Mne osobne sa tento typ správania materiálu celkom pozdával.

Záverom teda môžem len dodať, že mňa si Dynafit HOJI Pro Tour získali a intenzívne uvažujem nad ich kúpou. Bolo by určite zaujímavé ich porovnať s konkurenciou so štandardnejšou konštrukciou, ako je napríklad Scarpa Maestrale RS, ale žiaľ túto možnosť som zatiaľ nemal.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek